Tento fiktívny príbeh údajne odznel v niektorom kostole na Slovensku. Každý má možnosť posúdiť jeho aktuálnosť v dnešnej dobe.
Sú teda aj dnes ľudia hlásiaci sa ku kresťanským hodnotám tak silní vo svojej viere v Boha, že by Ho pod tlakom žiadnych vyhrážok straty pozemského života nezapreli?
Kostol, kde práve prebiehala slávnostná pobožnosť, bol preplnený veriacimi. Všetci pôsobili veľmi zbožne, na nikom nebolo vidno, že by jeho kresťanská viera, založená na viere v Syna Božieho - Ježiša, mala nejaké nedostatky alebo nebodaj trhliny.
Pobožnosť prebiehala pokojne presne podľa stanoveného scenára, keď sa odrazu hlučne otvorili hlavné dvere do kostola, vtrhli do neho ľudia ozbrojení samopalmi, na hlavách mali kukly, aby neboli poznateľní, namierili zbrane na modliacich sa veriacich a oznámili im:
„Kto z vás nevypadne odtiaľto do dvoch minút, bude zastrelený.“
¼uďom nebolo ani viac treba a jeden cez druhého sa hlava-nehlava drali von z kostola, aby stačili ujsť neznámym gangstrom. Nedajú sa predsa len tak pre nič - za nič odbachnúť.
V laviciach zostalo sedieť len zopár ľudí.
Keď všetci ostatní z kostola ušli, votrelci si dali kukly z tvárí dole, prisadli si v pokoji k tým odvážnym, ktorí napriek ostrej výzve zostali v laviciach sedieť, a jeden z nich zvolal na kňaza:
„Vlažní zmizli, môžeme teda v pokoji a v plnej harmónii pokračovať v pobožnosti - v najvyššej úcte k nášmu Pánovi.“