Slovo „Svätý“ sa dnes používa v rôznych slovných spojeniach, a to nielen v náboženských kruhoch, ale aj v normálnom živote.
„Svätými“ sa prostredníctvom Vatikánu stalo už toľko ľudí, že tento pojem sa úplne zovšeobecnil a tým nie je pre ľudí viac než obnosený kus otrhanej handry.
Takisto najvyšší predstavitelia cirkvi si dovolili nazvať inkvizíciu, čiže skupinu ľudí, ktorá má na svedomí viac zavraždených obetí, než hociktorý krutovládca z minulosti, „svätou“. Táto „svätá inkvizícia“, dosadená Vatikánom, vraždila nevinných v mene Boha!
Niektoré obrady, vykonávané obyčajnými ľuďmi, ktorí sa odhodlali nastúpiť pozemskú cestu kňazov, nazýva dnešná cirkev „svätými“ – „svätá omša“, apod.
Ako vrchol znesvätenia Boha, Jeho Vôle, Jeho Božích zákonov a prikázaní (hlavne prvého), ako najvyšší dôkaz ponižovania majestátu nášho Stvoriteľa a dôkaz povyšovania ľudského ducha na úroveň Boha, je názov pápeža, ktorý sídli vo Vatikáne – „Svätý Otec“! Zároveň pápeža nazývajú „námestníkom Kristovým na Zemi“.
Tieto pomenovania pápeža sú vrcholom ignorancie Božích zákonov a vrcholom ľudskej spupnosti dnešnej katolíckej cirkvi, teda tých ľudí, ktorí o tejto cirkvi prehlasujú, že je tou skalou, o ktorej hovoril Ježiš Petrovi.
Aby toto všetko pred svojimi „slepými ovečkami“ aj dokázali, tak vlastnú katolícku cirkev prehlásili takisto za svätú – Matku cirkev.
Aj Biblia bola medzičasom pošpinená natoľko, že je v nej množstvo „svätých“, takže pojem „svätý“ je aj medzi dnešnými kresťanmi už len prázdnym zvukom bez akejkoľvek sily.
V Slove Božom sa píše:
„Ale kto sa má označiť ako „svätý“? „Sväté“ je jedine to, čo priamo súvisí s Božským, nič iné! Preto sa nazýva „Duch svätý“ na rozdiel od duchovného. Nikto sa nemôže stať svätým, kto ním nie je už od začiatku, pretože byť svätým súvisí s podstatou, ale nie je zásluhou! Slovo „svätý“ sa žiaľ mnohokrát používa celkom nesprávne. …
Takže za svätého nemôžu vyhlásiť ľudia hocikoho na Zemi, ak ním už pred príchodom na Zem nebol!
Námestníkom Božím na Zemi môže byť len ten, kto ho môže plne zastupovať, čiže len ten, kto je zároveň časťou Boha. Túto funkciu môžu vykonávať len Syn Boží a Syn Človeka.
Máme len jedného Svätého Otca, ktorý je na nebesiach!
Ak niekto nazve Svätým Otcom nejakého iného človeka, hoci je to aj pápež, prejavuje tým len pohŕdanie Stvoriteľom a tak aj dopadne! Ak sa pápež sám bez odporu nechá takto nazývať, rúha sa takisto Bohu ako ten, kto ho nazval svätým.
Napriek tomu, že v Bibli nachádzame toľko „svätých“, zachovalo sa v nej predsa len to, čo by mal každý veriaci bezpodmienečne vedieť:
Jedine Boh je svätý!
Škoda, že všetci ľudia, o ktorých sa píše v Biblii ako o „svätých“, neboli pomenovaní napr. ako služobníci Pána. Bolo by to oveľa výstižnejšie a hlavne presnejšie.
V Zjavení Jána (15.kap./4.verš) sa píše:
„Kto by sa teba nebál, ó, Pane, a neoslavoval tvojho mena?! Lebo ty si sám jediný svätý; pretože všetky národy prijdú a budú sa klaňať pred tebou, lebo sú zjavené tvoje spravedlivé súdy“.
Ak teda môže byť sväté len to, čo priamo súvisí s Božským, potom rúhaním Bohu je – nazývanie svätým:
- akýchkoľvek ľudí
- hocijaké ľudské náboženské obrady
- ktorúkoľvek pozemskú cirkev
- najvyššieho predstaviteľa akejkoľvek cirkvi
atď.
Svätý je:
- Svätý Otec – Boh Otec – Svetlo, Pravda, vrchol Božieho Trigónu, prvá osoba trojjediného Boha, náš Stvoriteľ, najsvätejšie meno;
- Duch Svätý – Boh Duch Svätý, Imanuel - Syn Človeka, druhá osoba trojjediného Boha, Svätá Vôľa Božia;
- Syn Boží – Boh Syn Boží, Ježiš, tretia osoba trojjediného Boha;
- Svätá Holubica – je v úzkom spojení s Duchom Svätým, viditeľná forma Ducha svätého;
- Svätý kríž – rovnoramenný kríž Pravdy, duchovne viditeľná forma Božskej Pravdy;
- Svätý Grál - svätá nádoba vo Svätom Hrade Grálu pod Božím trónom;
- Sväté Slovo (Sväté písmo), ktoré zoslal nám ľuďom Boh Otec vtelením Syna Božieho a Syna Človeka na Zem, aby sme nezablúdili na ceste do Kráľovstva Božieho;
- Sväté prikázania – Božie rady a doporučenia ľuďom, čo majú robiť, aby sa vyhli nástrahám temna na ceste za Svetlom;
- Sväté zákony – prazákony stvorenia, večné Božie zákony, vesmírne, prírodné zákony – sú to zákony, ktorých pochopením človek pozná cestu stvorením, lebo aj v duchovných záležitostiach platí: „Neznalosť zákona neospravedlňuje!“;
- Sväté zvestovania – sú to zvestovania a zasľúbenia zo Svetla – od Boha, ktoré sa určite naplnia, ľudia ich môžu svojou tvrdohlavosťou a neochotou slúžiť jednému Pánovi len odďaľovať, čím bude ich účinok len silnejší;
- Svätá spravodlivosť – tá sa neprejavuje vôbec v zmäkčilom a ľubovoľnom odpúšťaní hriechov nevďačného ľudstva, ale aj vo Svätom hneve a vo Svätom súde Božom, ktoré si ľudstvo zaslúži presne podľa slov: Čo zaseješ, musíš zožať!
- Svätá Láska – je to Božia Láska, ktorá sa prejavuje Spravodlivosťou, Čistotou a nehľadí nato, čo sa komu páči, ale čo si človek zaslúži a čo mu najviac prospieva!
Používajme sväté pojmy s takou úctou, aká prináleží naozaj len všetkému svätému.
Slovo Božie:
„Nech je sväté víťazstvo Svetla tu na zemi! Taká je všemohúca Vôľa Boha. Všade má byť Svetlo, aj vo všetkých omyloch ľudstva, aby v tom teraz poznalo pravdivosť.“