Ježiš Kristus, ako vtelené Slovo Božie na Zemi, bol neraz skľúčený z toho, že ani sami jeho najbližší mu častokrát nerozumeli.
Ak sa teda niektorí veriaci odvolávajú aj dnes na Ježišove slová „Peter, ty si skala a na nej bude vybudovaná moja cirkev...“, ako aj na dvojtisícročnú tradíciu kresťanstva, tak si treba veľmi dobre uvedomiť, že tá skala už dávno nie je vo vnútri mnohých dnešných kresťanov, ani vo Vatikáne.
Dejiny kresťanských cirkví až dodnes sú totiž sprevádzané krvavými jatkami na ľuďoch, masovým vraždením nepohodlných (aj pápežov), smilstvom, intrigami, ohováraním a klamstvom, túžbou po pozemských výhodách a pozemskej moci, apod. Až dodnes.
Spomeňme len niektoré údaje a fakty z histórie kresťanských cirkví:
- odmietnutie reinkarnácie v r.553 na 5. koncile v Konstantinopolise („Ak niekto háji vybájenú preexistenciu duší a ich fantastické obnovovanie z toho vyplývajúce - ten buď prekliaty“.);
- križiacke výpravy proti inovercom;
- túžba po pozemskej a politickej moci;
- vznik cirkevných prikázaní popri existencii dokonalých Božích prikázaní;
- inkvizícia – mučenie, upaľovanie, zbavovanie sa nepohodlných, následné prepadnutie ich majetku cirkvi;
- predávanie odpustkov na úkor spravodlivého odpykávania si vlastných hriechov, a z toho vyplývajúci prílev bohatstva do Vatikánu z celého kresťanského sveta;
- vznik mnohých kresťanských cirkví, mnohých náboženských smerov a siekt, založených navonok na Slove Kristovom;
- požehnávanie vojnových akcií rôzneho druhu a rozsahu (neraz paradoxne, až tragikomicky kňazmi toho istého alebo iného kresťanského vierovyznania, založeného na tom istom učení – na obidvoch stranách bojujúcich strán)
- nezverejnenie celého 3.Fatimského proroctva, čiže dôkaz, že ak niečo nevyhovuje pozemskej cirkvi, ignoruje sa aj posolstvo a želanie Kráľovnej nebies – dodnes;
- neochota zrušiť cirkevné štáty, naopak snaha o ich postupné a opätovné nastolenie;
- zasahovanie rôznych cirkví do politiky;
atď.
Každý normálny veriaci vie vycítiť aj sám, že takýmito prostriedkami a skutkami sa predsa do Kráľovstva Božieho vstúpiť nedá.
Ak niekto ešte dnes v článkoch alebo rozhovoroch používa na presvedčenie ľudí o správnosti svojho názoru dokázateľné klamstvo a ohováranie, nemá s Ježišom Kristom, na ktorého sa v iných textoch odvoláva, nič spoločné.
Ten, kto toto klamstvo hoci aj nepoužil, ale o ňom vie a tvári sa, že to akože nevidí, lebo mu to všetko zapadá do jeho plánu upevňovania si svojej pozemskej moci, čiže vyhovuje mu toto zavádzanie veriacich, takisto sa previňuje a nemá nič spoločné so Synom Božím a teda ani s tou skalou, o ktorej Petrovi hovoril sám Ježiš.
Tí, ktorí už dlhé stáročia používajú na upevnenie svojej pozemskej moci vraždy, klamstvo a falošnú pokoru, nemajú nárok, aby sa nazývali pokračovateľmi prvých kresťanov, ktorí za Pravdu boli ochotní položiť aj svoje vlastné životy a nemali pri sebe nič, len svoju pevnú vieru v Boha. Ich presvedčenie v Pravdu Božiu bolo u nich tou skalou!
Takisto ani mučeníci, ktorých kati v kňazských rúchach posielali na hranice v mene Božom, teda tí, ktorí pravé kresťanstvo a Pravdu pod hrozbou straty pozemského života nezapreli, nemajú pokračovanie v dnešných cirkvách a rôznych náboženských smeroch alebo sektách, ale v ľuďoch samotných, pre ktorých je dokonalá Pravda viac než podsunuté pokrivené výklady Biblie niekoho cudzieho alebo nedokonalé cirkevné (ľudské) prikázania.
„Kráľovstvo Božie je v tebe, a nie v budovách z dreva a z kameňa!“ – to sú slová Ježišove z Tomášovho evanjelia.
Kráľovstvo Božie neprichádza k nám ani v obrazoch Ježiša, ku ktorým sa máme modliť a ktoré máme uctievať (Ježiš ohlasoval falošných kristov – Mt 24/21-25), ale v plnení si povinností, ktoré nám prostredníctvom Mojžiša odovzdal náš Stvoriteľ a v plnení Vôle Božej!
Dnešní „duchovní pastieri“ radi spomínajú, že Ježiš sa chudobný narodil a v chudobe aj žil. Aj takýmito výrokmi nabádajú svoje ovečky k pokore a k solidarite s trpiacimi.
Samozrejme, nie je vôbec zlé vyzývať ľudí k solidarite, práve naopak, ale prečo práve oni – tí najvyšší, sú ovešaní zlatom a drahokamami, kým milióny ľudí na Zemi denne umierajú z nedostatku základných životných potrieb?
Opäť tu niekto káže vodu piť, hoci sám pije víno! Kde je odrazu tá solidarita s chudobou, ku ktorej nabádajú svoje „ovečky“ mnohí „duchovní pastieri“? Prečo sami nejdú svojim ovečkám príkladom?
Katolícka cirkev síce ústami pápeža oľutovala mnohé činy svojich predchodcov, čo je veľmi pozitívne, ale fakticky sa od týchto činov vlastne neodpútala, lebo napr. aj dnešné cirkvi a rôzne náboženské rády v postkomunistických krajinách si žiadajú naspäť tie majetky, z ktorých mnohé boli nadobudnuté už dávno predtým takým spôsobom, ako napr. predávanie odpustkov, alebo zabavenie majetku miliónov pozostalých a celých rodín po odsúdení a zavraždení tzv. kacírov „neomylnou“ inkvizíciou.
Mnohé majetky dnešných pápežských cirkví nesú stopy krvi po obetiach umučených a zavraždených nevinných ľudí v priebehu mnohých storočí. Prečo sa tieto majetky nevrátia tam, odkiaľ boli v rozpore s Božími zákonmi zhabané, alebo vymámené falošným odpúšťaním hriechov za dary rôzneho druhu? Aj skvostné paláce a chrámy vo Vatikáne boli postavené z peňazí veriacich, ktorým sa predávali odpustky, čo je v absolútnom rozpore s tým, čo kázal Ježiš Kristus, Syn Boží!
Chudobe sa vzalo, tak sa má chudobe aj vrátiť! Samotní tzv.„služobníci Boží“ v kňazských rúchach sa neraz v histórii previňovali voči prikázaniu Božiemu „Nepokradneš!“
Prečo Vatikán všetky svoje poklady, postriekané krvou nevinných, alebo získané náboženským podfukom, nedá napr. na utíšenie hladu a smädu stámiliónov ľudí na Zemi. Veď aj v Biblii sa píše, že tá vdova, hoci dala pred synagógou menej než boháč, ale dala všetko, dala vlastne viac, lebo on dal len zlomok svojho majetku! (Mar 12/41-44)
Jednanie čelných predstaviteľov jednotlivých cirkví a náboženských obcí sa vlastne nezmenilo, zmenila sa len vonkajšia forma. Žiadna cirkev neustúpila zo svojich predošlých pozícií dobrovoľne. Naopak, stratené pozície sa snažia opäť vydobyť pod rúškom rôznych kresťanských organizácií a najmä tzv. kresťanských politických strán.
Keby sa dnes mohlo verejne upaľovať a zabíjať za iný, hlavne nepohodlný svetonázor, boli by námestia opäť preplnené mučenými a upálenými veriacimi a opäť by popud k vykonaniu týchto zločinov dávali takí „duchovní pastieri“, ktorým najčastejšie z ich úst znie meno Božie a ktorí sa neustále obracajú na Stvoriteľa slovami „Pane, Pane...“ Aj o nich hovorí Ježiš v Biblii (Mt 7/21-23).
Ak sa v tomto texte spomínajú čelní predstavitelia cirkví a ich aktívni prisluhovači, nehovorí sa tu o všetkých kňazoch a hlavne nie o obyčajných veriacich!
Mnohí, ktorí v cirkvách aj dnes rozhodujú o ich ďalšom smerovaní, aby znemožnili veriacim to, že sa už nahlas hovorí o dlhodobom pôsobení Luciferových služobníkov v ich vlastných radoch, tieto údaje radšej zovšeobecňujú, ako keby niekto napádal všetkých kňazov a všetkých veriacich rôznych náboženských smerov. Nie je to tak!
Poukazuje sa tu na len tých, ktorí Božie prikázania pokrivili, ktorým tieto dokonalé rady nášho Stvoriteľa nestačili, a potrebujú ďalšie – ľudské prikázania – na upevňovanie svojej pozemskej moci. Mnohí z nich už podvedome tušia, alebo aj vedome vedia, že do Kráľovstva Božieho nevstúpia, a tak nechcú, aby tam vošli iní! (Mar 7/5-9,13; Mt 23/13, Lk 11/52).
Tí, ktorým nestačia prikázania od Boha a Slovo Božie, budú odvrhnutí! (Mt 15/13: „Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom.“)
Preto nech sa každý najprv sám presvedčí vo vlastnom skúmaní a prežívaní o tom, čo je pravda a čo je lož, aby až potom prejavil v presvedčení svoj vlastný samostatný názor aj navonok.
Názor, ktorý by som len tak pasívne prevzal od cudzích, nie je môj názor, a preto by som sa takýmto prístupom zaradil k tým nesamostatným, o ktorých hovoril už Ježiš – vlažní budú v konečnom súde takisto zavrhnutí do zatratenia ako samotní služobníci temnôt.
Hľadajme teda skalu, ktorá sa má u každého veriaceho stať v jeho vnútri základom jeho presvedčenia – tak, ako to bolo u Petra.
Jeho presvedčenie a túžba žiť podľa Slova Ježišovho boli tou skalou! Na tomto presvedčení mali budúce generácie ľudí stavať svoj chrám Boží. Jedine vtedy by bolo učenie kresťanskej cirkvi postavené na skale a nie na piesku. Ale potom by nebolo treba toľko kresťanských cirkví, ale bola by len jedna – založená na Pravde!
Presvedčenie v dokonalosť Pravdy zo Svetla – pochádzajúca od Boha sa má stať tou skalou. Nie náboženská obec, ani žiadna cirkev, založená ľuďmi!
Človeče, hľadaj Pravdu Božiu v Slove Božom, postav si chrám Boží v sebe na takej skale, o akej Ježiš Kristus hovoril a akú od nás požaduje!
Takúto „cirkev“ – skalu pekelné brány nepremôžu!