Mojžiš. Mnoho príbehov sa o ňom povedalo a popísalo, veľa filmov sa o ňom natočilo.
Je to postava služobníka Božieho, ktorý dostal za úlohu vyviesť zotročený národ židovský z egyptského otroctva na slobodu do zasľúbenej zeme Kanaán.
Miloval svoj národ a veľakrát sa modlil k Bohu o odpustenie pre tento izraelský ľud, ktorý tak ťažko viackrát zblúdil. Napriek tomu, že viedol tento ľud toľké roky, on sám nevkročil do zasľúbenej zeme, ale na jej prahu sa s týmto svetom rozlúčil. Prečo? Bolo to tak chcené od začiatku, alebo sa niečo zmenilo?
Pre viacerých to trest nebol, pretože v textoch, ktoré čítali, nebol trest spomenutý, pričom sa opierajú o fakt, že keď sa na hranici zeme Kanaán Mojžiša dotkla pozemská smrť, neprosil o predĺženie svojho života.
Skutočnosť je však taká, že on naozaj neprosil o svoj život, ale o životy svojho ľudu a o to, aby mohol napriek hnevu Hospodina zasľúbenú zem aspoň uvidieť (5M-3/23-28). Toto mu bolo umožnené. Izraelský ľud potom doviedol do cieľa Jozue.
Napriek tomu, že Biblia sa vo svojej histórii prerábala niekoľkokrát, takže niekto by si mohol myslieť, že celá je nedôveryhodná a netreba ju ani otvoriť, je v nej zachované obrovské množstvo skutočne neoceniteľných informácií a poučení, ktoré dopĺňajú mnohé známe historické fakty o ďalšie skutočnosti z iných dostupných prameňov. Ak chcem mať komplexnejšie súvislosti o niektorých historických dejoch, nie je možné túto duchovnú knihu a jej mnohé skryté hodnoty len tak ignorovať.
V knihe „Z doznělých tisíciletí“ sa konkrétne o štyridsaťročnom putovaní izraelského národa píše len na niekoľkých stranách, takže logicky nemôže tam byť zachytené všetko. Preto každý poctivo hľadajúci si dopĺňa informácie z viacerých zdrojov.
Život Mojžiša sa opisuje v Starom zákone, v Mojžišových knihách. Skúsme teda nájsť odpoveď na otázku, prečo vlastne Mojžiš do zasľúbenej zeme nevstúpil, hoci mohol zomrieť trebárs ihneď po svojom vstupe na túto pôdu.
Čo bolo teda dôvodom toho, že už neprosil ani o predĺženie života na prahu zeme Kanaán, hoci túžil túto zem aspoň uvidieť?
Keď vyviedol Mojžiš svoj ľud z Egypta, nikto z týchto ľudí nemal ani tušenia, čo ich v nasledujúcich rokoch čaká.
Čakala ich ťažká, mnohoročná cesta do zeme, ktorá sa im mala stať pozemským domovom. Mnohí na tejto strastiplnej púti reptali a aj ľutovali, že nezostali radšej v Egypte. Dokonca chceli Mojžiša ukameňovať a Jozuu s ním, pretože sa ho neraz zastal (4M-14/1-10).
Keď sa Hospodin nato rozhneval, že zahubí tento ľud, ktorý nechce veriť napriek Božím znameniam, Mojžiš opäť raz orodoval za svoj národ, aby sa Hospodin zľutoval a odpustil tomuto ľudu. I bolo mu odpustené, avšak tí, ktorí videli slávu a znamenia Hospodinove, a predsa neposlúchli Jeho hlas, nemali uvidieť zasľúbenú zem (4M-14/11-25).
Raz keď viacerí znovu reptali a neposlúchali, Hospodin zahubil uprostred nich dvestopäťdesiat mužov. Na druhý deň celá obec obvinila Mojžiša a Árona, že oni vlastne usmrtili ľud Hospodinov. Hospodin sa preto nahneval a hoci obidvaja padli na svoju tvár a chceli, aby „rana Hospodina v tomto nevďačnom ľude bola zastavená“, bolo mnoho tisíc usmrtených a len vďaka Mojžišovi a Áronovi nebolo ešte viac mŕtvych – „rana bola zastavená“ (4M-14/41-50).
Hospodin keď videl neprávosti v izraelskom ľude, povedal, že zato ešte ich deti budú štyridsať rokov pastiermi na púšti a všetci spoznajú, čo je to, keď sa Hospodin od nich odvráti (4M-4kap./26-35).
Mojžiš bol Hospodinom upozornený na to, že má vo svojej hrudi pochybnosti a že v jeho vnútri sa musí vyjasniť, aby mohol byť ochrancom izraelského národa.
Ale ani on nedokázal zabrániť mnohému reptaniu a zlovôli v národe. Jedného dňa Hospodin Mojžišovi a tiež Áronovi riekol: „Preto, že ste mi neverili, aby ste ma boli posvätili pred očami synov Izraelových, preto nevovediete tento ľud do zasľúbenej zeme, ktorú som im dal.“
Hoci Mojžiš vedel, že za trest nevojde do Kanaánu, slúžil Hospodinovi tak, ako len mohol a bol ochrancom svojmu národu až do konca (5M-1/37-39, 5M-4/20-24, 5M-31/1-3, 5M-32/44-52).
To, že Mojžiš napriek svojim 120 rokom nebol nijak zvlášť zoslabnutý, svedčí aj 7.verš v 34.kapitole 5.Mojžišovej knihy: „A Mojžišovi bolo sto dvadsať rokov, keď zomrel. Jeho oko nebolo zoslablo, ani nebola ušla od neho jeho sila.“
V 5.verši poslednej kapitoly 5.Mojžišovej knihy sa hovorí:
„A tak zomrel Mojžiš, služobník Hospodinov, v zemi Moábovej, podľa rozkazu Hospodinovho.“
Je logické potom, že samotný Mojžiš na hranici zasľúbenej zeme neprosil o predĺženie života, lebo do posledných chvíľ rešpektoval vôľu Hospodinovu – ako verný služobník Boží a povolaný ochranca izraelského národa.
V samotnom závere 5.Mojžišovej knihy je okrem iného uvedené:
„Ale NEPOVSTAL VIACEJ V IZRAELOVI PROROK, AKÝ BOL MOJŽIŠ, KTORÉHO BY BOL TAK ZNAL HOSPODIN TVÁROU V TVÁR čo do všetkých znamení a zázrakov, ktoré ho poslal činiť Hospodin v Egyptskej zemi faraonovi a všetkým jeho sluhom a celej jeho zemi, 12a čo do celej slávy tej silnej ruky a čo do všetkých tých strašných vecí veľkých, ktoré činil Mojžiš pred očami celého Izraela.“