Jeden kňaz sa pýta: „Si pokrstený? Chodíš do kostola? Chodíš na spovede?“ Na čo sa pýta tento kňaz? Na pozemské – pominuteľné veci.
Druhý kňaz sa pýta: „Žiješ podľa Božích pravidiel a prikázaní? Žiješ podľa Božích zákonov? Žiješ podľa slov Ježišových?“ Na čo sa pýta kňaz v tomto prípade? Na veci, ktoré sa týkajú večnosti.
Ó, aký to rozdiel! Nie je veru kňaz ako kňaz.
Dnešní chodiaci do kostola sa na pokyn cirkvi (hoci to nikde v Biblii nie je napísané) naučili spovedať sa ľuďom, aby mohli ísť na prijímanie, lebo cirkevná spoveď je tu podmienkou cirkevného prijímania a mnohí si aj myslia, že toto je snáď jedna z najpodstatnejších vecí v ich duchovnom vývoji.
To, že keď som porušil Božie zákony, mal by som sa teda logicky spovedať ja sám Bohu, a to v tichosti, lebo sú to Jeho zákony, už nikoho nenapadne. „Veriaci“ sa dnes spovedajú ako tupé nahnané ovce takým ľuďom, ktorí Božie zákony nevymysleli ...
Ak sú blízki príbuzní zároveň aj „veriaci“, neraz sa jeden druhého pýta, či už bol na spovedi, akoby tá spoveď bola niečo, kde sa vyhovorím, zbavím sa hriechov a môžem ich znovu opakovať – „veď aj o mesiac môžem ísť na spoveď a bude opäť pokoj“. Akoby tá pravidelná spoveď bola nato určená, aby som sa poľahky striasol svojich pravidelne sa opakujúcich hriechov a pokračoval takto ako „pokorný hriešnik“ ďalej. Toto je cesta kresťana ku spáse?
V poslednom čase počuť z kazateľníc hlasy, že stále menej a menej mužov chodí do kostola a na spoveď, čím vie cirkev menej o problémoch, ktoré trápia dnešných mužov. Keby však nebolo verejným tajomstvom, ako sa v histórii (aj nedávnej) porušovalo spovedné tajomstvo, zasahovalo sa zo strany cirkvi do politiky (viď odporúčania, koho voliť, koho nevoliť) apod., tak by niekto mohol povedať, že je to úprimná snaha pomôcť ľuďom ako celku.
Prečo ale chcú v cirkvi vedieť, aké problémy majú ľudia, keď už všetko duchovné, čo potrebujú veriaci mať, dostali – od Boha! [Matúšovo ev. 15.kap., verš 13,14]
Treba sa navyše spýtať: ak platí spovedné tajomstvo, tak o obsahu spovedí veriacich už vyššie cirkevné hierarchie môžu vedieť? Týmto smerom už neplatí spovedné tajomstvo? K akým účelom sa potom spovede vykonávajú? Vyhodnocujú sa niekde?
„Veriaci“ sa často verejne a spoločne modlia najvyššiu modlitbu, ktorú dal Syn Boží ľuďom – Otčenáš, kde sa okrem iného hovorí: „Posväť sa meno Tvoje!“ Toto vedia „veriaci“ odrapkať aj o polnoci, dokonca aj odspievať, ale v bežnom živote Druhé Božie prikázanie ( „Nevezmeš meno Hospodina, Boha svojho nadarmo!“ ) porušujú mnohí, kde sa len dá, hoci sa vydávajú za pokorných kresťanov, veriacich v Ježiša. Pre takýchto už nie je mimo kostola meno Božie natoľko sväté, aby ho nespomínali v hocijakých slovných spojeniach, kde sa na Boha v pokore a v najvrelejšej úcte vôbec nemyslí.
Takže zákony Božie sa majú dodržiavať len v kostole a spoločné modlitby sú len nato, aby nás ostatní videli?
Ak niekto tvrdí, že kňazi sú vlastne symbolicky vo svojom povolaní nasledovníkmi Petra a Pavla a ďalších apoštolov, pretože na vykonávanie svojho úradu vyštudovali teológiu pod vedením ich cirkvi, tak treba poukázať napr. na čoraz častejšie zneužívanie detí v rôznych častiach Zeme práve kňazmi a iné mnohé, jemne povedané, prešľapy dnešných „duchovných pastierov“.
Takže logicky – štúdium teológie nikoho ešte nedosadilo na stolec Petra alebo Pavla. To môže len samotný život toho-ktorého človeka – teda aj kňaza! Len Boh, ktorý je na nebesiach, rozhoduje, kto môže byť Jeho služobníkom! Nie pozemská cirkev! [Markovo ev. 7.kap., verš 6-9, 13]
Mnohý poctivý veriaci by si mal položiť otázku: „Kto mňa k takému náhľadu na vieru doviedol a prečo som za tie roky chodenia do kostola ešte stále nepochopil, čo odo mňa vlastne Boží Syn, Ježiš, chce?“
Ale ako to majú takíto „veriaci“ vedieť, keď len máloktorý z nich s otvorenou dušou prečítal práve tú Bibliu (bez ovplyvňovania vsunutými vysvetlivkami dolu pod textom), z ktorej sa v kostoloch predsa čítajú úryvky! Áno, čítajú sa úryvky. Nie celá Biblia! Ale to by už mal každý vedieť, že kostoly sa predsa nepostavili nato, aby sa tam pohodlnému „veriacemu“ čítalo celé Písmo.
Návšteva kostola by mala mať pre každého veriaceho úplne iný účel a zmysel, než jeho holá pasívna účasť na pobožnosti .....
Prečo slová Ježišove „Kto hľadá, nájde!“ , ako aj iné Pánové podobenstvá, napomenutia a doporučenia dnešní „veriaci“ nevzťahujú na seba? Prečo ich neprenášajú do života? Prečo im v predstieranej pokore stačia predčítané verše z Biblie v kostole, a v skutočnosti za celé desaťročia už nie sú v nej schopní hľadať ďalej? Ale mnohí predsa len hľadajú – únik od úzkej cesty a tesnej brány (vedúcej do Života), namiesto širokej pohodlnej cesty a priestrannej brány, ktorá však do Kráľovstva Božieho určite nevedie. [Matúšovo ev. 7.kap., verš 13,14 ]
Mnohí dnes čítajú všetko možné (bulvárne časopisy, týždenníky, denníky), celé hodiny strávia pred TV obrazovkami pri filmoch a programoch, ktoré vymývajú mozgy divákom, kde sa hovorí len o tom, kto s kým, ako, kedy a za čo, apod.
Takýmto tzv. „veriacim“ nie je blízke len to, nečítajú teda len to a nie je pohodlné len to, čo by každému z nich aj v pokročilejšom veku mohlo na ceste do života večného v dnešnej pokrivenej dobe len a len pomôcť! Bolo by naopak pre nich viac než prospešné, keby prekonali svoju duchovnú lenivosť a správne sa „chytili“ SLOVA aspoň v tých posledných dňoch, týždňoch, mesiacoch, či rokoch pred ich prechodom na „oný svet“, kde život pokračuje ďalej. Je to iba iná forma v inom, vyššom frekvenčnom pásme Stvorenia, kde však nebude také ľahké zbavovať sa nánosu, ktorý si človek prináša so sebou na druhú stranu v podobe svojich starých návykov a rôznych pozemských závislostí.
Tu, na Zemi, a to teraz, je najvyšší čas a najvhodnejšie miesto zbaviť sa všetkého nepotrebného a starého pozemského, lebo len „nové“ a „očistené“ prejde do Kráľovstva Božieho. [Zjavenie Jána 21.kap., verš 5]
Alebo si TY, chodiaci do kostola, snáď už natoľko zrelý, že sa už ničomu nemusíš priučiť? Už si svoje rúcho vyčistil tak do biela, ako je to aj od teba zo Svetla požadované? [Zjavenie Jána 7.kap., verš 13-17]
Aby sa vyhlo nepríjemným otázkam, mnohí falošní tzv. „duchovní pastieri“ radšej kárajú iných zato, že nechodia do kostola, na spovede, než praví kresťanskí duchovní pastieri, ktorí sa úprimne starajú o to svoje „stádo“ a ktorí vždy svojim „ovečkám“ kladú na srdce:
Na tieto otázky si aj TY, VERIACI, vo svojom vnútri, v najvyššej pokore pred svojím Stvoriteľom ODPOVEDZ! A to sám – bez akýchkoľvek prostredníkov. [Lukášovo ev. 11.kap., verš 28] A potom si podľa toho usporiadaj tiež zbytok svojho terajšieho pozemského života, ktorý máš z milosti Božej ešte stále k dispozícii! Nepremárni si svoju, možno poslednú, šancu ..... Času je málo.
Uvedom si, človeče, že nie samotná návšteva kostola či účasť na spovedi, ale tvoje skutky pôjdu za tebou [Matúšovo ev. 16.kap., verš 27], t.j. tvoj každodenný život z pohľadu BOŽEJ VÔLE bude rozhodujúci pre tvoju spásu, či večné zatratenie [Matúšovo ev. 7.kap., verš 21].
* * *
Veru, nie je pastier ako pastier.
V živote sme stretávali, alebo dozvedali sme sa o pôsobení rôznych duchovných predstavených, z ktorých však mnohí nesplnili sľub, sklamali, lebo sa odklonili od Božej Pravdy.
Ale SLOVO BOŽIE, to ťa nikdy nesklame! Ono bolo, je a bude. Ak sa SLOVU správne otvoríš, bude ťa viesť neomylne do svetlých výšin, pretože: