Prikázanie siedme:

Nepokradneš!

 

Za jedného z najviac opovrhnutiahodných tvorov je považovaný zlodej. Zlodejom je každý, ktorý druhému vezme niečo z jeho vlastníctva bez jeho vedomia!

V tom je vysvetlenie. Aby človek správne mohol dodržiavať toto prikázanie, nepotrebuje nič viac, len vždy jasne rozlišovať, čo patrí druhému! Toto nie je ťažké, každý si hneď povie. A tým to hneď aj odbil. Isteže, nie je to ťažké, ako v podstate nie je ťažké dodržiavať všetkých desať prikázaní, ak človek naozaj chce. Podmienkou pritom však stále je, že ich človek správne pozná. A to chýba mnohým.

Už si si pri dodržiavaní niekedy správne zvážil, čo je vlastne majetok druhého, z ktorého mu nič nesmieš zobrať?

Sú to jeho peniaze, šperky, šaty, možno i dom a dvor s dobytkom a so všetkým, čo k tomu patrí. Ale v prikázaní sa nehovorí, že sa to týka len hrubohmotných pozemských statkov! Veď sú hodnoty, ktoré sú ešte oveľa cennejšie! Do vlastníctva človeka patrí ešte i jeho povesť, verejné uznanie, jeho zmýšľanie, jeho svojráznosť, tiež dôvera, ktorej sa teší u iných, keď už nie u všetkých, teda aspoň u niektorých! Ak dôjde k tomu, tak pýcha nejednej duše zmalomyseľnie pri tomto prikázaní. Veď si len polož otázku: Ešte nikdy si sa nepokúsil, možno snáď v dobrom presvedčení, otriasť dôverou, ktorej sa človeku dostáva u iných varovaním, alebo ju úplne podkopať? Tým si toho, komu táto dôvera patrila, doslova okradol! Lebo ty si mu ju zobral! Lebo si sa aspoň o to pokúsil.

Svojho blížneho si okradol aj vtedy, ak si vedel niečo o jeho pomeroch a tieto poznatky si bez súhlasu toho, koho sa to týka,podal ďalej. Z toho vidíš, ako sú do slučiek viny zamotaní všetci tí ľudia, ktorí sa snažia z takýchto vecí robiť obchod, alebo tento postup využívajú obchodne, ako to činia rôzne informačné kancelárie.

Tieto samotné zaplietania v tom ťahajú cez všetky následky tejto činnosti trvalého prekračovania Božích zákonov takú obrovskú sieť, že títo ľudia sa nemôžu nikdy vymaniť a zostanú vydaní zatrateniu; lebo sa ťažšie previnili, než vlamači a zlodeji. Rovnako vinní ako prechovávači sú tí, ktorí odporúčajú a podporujú tiež takýchto „obchodníkov“ v ich hriešnej živnosti. Každý priamy a čestne zmýšľajúci človek – či už súkromník alebo obchodník – má právo a povinnosť požadovať od človeka, ktorý sa na neho obrátil s nejakou požiadavkou, priamo vysvetlenie a ak je to potrebné aj doklady, na základe čoho sa môže rozhodnúť, do akej miery môže s dôverou jeho želania splniť. Všetko ostatné je nezdravé a zavrhnutiahodné.

Splnenie tohto prikázania má zároveň ešte ten účinok, že sa viac a viac prebúdza cit a jeho schopnosti sa pestujú a prejavujú. Človek tým získava pravú schopnosť vyznať sa v ľuďoch, ktorú stratil len z pohodlnosti. Postupne bude strácať to mŕtve, strojové a stane sa opäť živým človekom. Povstanú skutočné osobnosti, zatiaľ čo terajší stádovito pestovaný živočích sa musí vytratiť.

Dajte si tú námahu o tom hlboko porozmýšľať a dbajte, aby ste nakoniec na stránkach svojej knihy podlžností predsa nenašli mnohé prekročenia tohto prikázania!