Témy:
Bludisko | Trojuholník Posledného súdu | Bahno smrti | Kladivo | Hookov zákon |
Špirála osudu | Traja pútnici | Zakázané knihy | Očistená dedina | Dôchodcovia

Zakázané knihy

Počas histórie boli zničené a spálené obrovské množstvá kníh, a to často len preto, že ich myšlienky neboli vyhovujúce vtedajšej vládnej moci, či už svetskej alebo cirkevnej.

Aj dnes existuje nedoporučená a zakázaná literatúra v náboženských kruhoch. Veriacim sa nedoporučuje, alebo priam zakazuje čítať niektoré knihy, pretože by ich vraj mohli zviesť z danej cesty, ktorú svojim „ovečkám“ určili ich „duchovní pastieri“.

 

Ale toto nám, ktorí sme prežili celé roky pri budovaní rozvinutej socialistickej spoločnosti, predsa niečo veľmi dôverne pripomína:

Takisto za socializmu boli zakázané knihy a dnes vieme, že preto boli zakázané, lebo kritizovali komunistickú vrchnosť a hovorili pravdu o mnohých nekalých praktikách a násilnom potlačovaní prejavov slobody obyčajných ľudí.

Myšlienky týchto kníh nežiaduco čerili bahno klamstva a pretvárky, v ktorom boli skoro všetci občania ponorení, narúšali klamlivý pokoj vynucovaný si neraz násilím, vnášali nepokoj do duší komunistických vladárov, ktorým pravda nevyhovovala v ich úsilí pri upevňovaní si svojej pozemskej moci.

Ľudia sa vo svojej duchovnej lenivosti ani zmenou politického režimu nepoučili. Nechápu, čo sa vlastne naozaj deje, keď aj dnes niekto zakazuje niečo čítať.

Ak používajú dvaja zdanliví protivníci na usmerňovanie verejnej mienky obyvateľstva rovnakú a nepopulárnu metódu (zákaz čítania nevyhovujúcej literatúry), potom vyvstáva logická otázka: nemajú títo dvaja tiež spoločný cieľ – upevňovanie svojej pozemskej moci?

 

Malý príklad:

Keď signatári Charty 77 vystúpili verejne so svojou kritikou v čase budovania rozvinutej socialistickej spoločnosti v našej krajine, tak pod vedením Komunistickej strany Československa odsudzovala celá verejnosť svojimi podpismi na straníckych schôdzach ako aj na schôdzach Revolučného odborového hnutia (ktoré mimochodom boli obyčajne spojené v jedno posedenie) členov Charty 77 a ich vtedajšie pokrokové myšlienky a idey vyzývajúce k demokratizácii spoločnosti podľa vzoru Západu.

Hoci sme nevedeli v drvivej väčšine, čo presne odsudzujeme, pridávali sme sa svojimi podpismi na stranu utláčateľov a klamárov. Im to náramne vyhovovalo, že majú také pokojné stádočko, s ktorým si môžu robiť, čo sa im zachce. My sme to radšej podpísali, len aby sme sa vyhli nejakým nepríjemnostiam.

Za účelom ututlania nežiaduceho nepokoja sa v masmédiách rozbehla štvavá kampaň proti signatárom Charty 77, ako aj v obavách, že by sa ľudia mohli prebudiť a chcieť požadovať demokratické reformy v štáte. Všetko, čo malo dočinenia alebo niečo spoločné s Chartou 77, bolo zakázané a prenasledované.

Vtedajšie vedenie KSČ nezverejnilo celý text Charty 77 takým spôsobom, aby si všetci ľudia v štáte mohli pravdivo utvoriť svoj vlastný názor, ale naše mozgy boli masírované tým smerom, že načo by sme sa tým vlastne mali zaoberať, keď máme vo vedúcej úlohe spoločnosti komunistov, ktorí predsa musia všetko vedieť najlepšie.

Oni boli symbolicky vlastne našimi „pastiermi“ a my ich poslušné „ovečky“.

Ľudia boli vedení tak, že za nich vždy niekto niečo vybaví a oni - ľudovo povedané - „nech držia jazyk za zubami a krok!“ Potom bude kľud.

Každý zdravo rozmýšľajúci človek ale vedel, o čo tu išlo - o moc, tak ako mnohým iným vladárom aj v minulosti.

Niečo podobné len v menšom sa u nás udialo aj v druhej polovici osemdesiatych rokov, keď sa na celom území Československej socialistickej republiky opäť konali stranícke a odborové schôdze. Hlavným bodom programu bola znovu jednotná podpisová akcia pracujúcej triedy, ktorá odsudzovala ľudí, ktorí sa verejne postavili proti nezmyselnosti praktík vedenia komunistického režimu.

Konkrétne znenie výzvy odporcov tohto režimu sa ani vtedy neobjavilo v takej podobe v masmédiách, aby si široké masy obyvateľov mohli urobiť o tejto veci slobodne vlastný názor. Všetci sme to ale svojimi podpismi odsudzovali, hoci konkrétne sme nevedeli, čo...

Vedeli sme len to, že niekto druhý našiel odvahu ozvať sa proti neprávosti a boli sme radi, že to robí aj za nás. Oficiálne sa hovorilo len tak všeobecne v tom zmysle, že to narúša a ohrozuje výstavbu rozvinutej socialistickej spoločnosti apod.

Napriek zastrašovaniu a klamstvám KSČ a jej lokajov obyčajní ľudia aj vtedy cítili, že komunistický režim je prehnitý, odkázaný na zánik a že nášmu straníckemu vedeniu nešlo o nič iné, len sa udržať čo najdlhšie pri moci! Komunisti vo vedení nechceli, aby sa ľudia prebudili a začali rozmýšľať samostatne a slobodne, lebo by sa rýchlo mohli prejaviť navonok všetky nedostatky, ba dokonca klamstvá, ktorými dlhé roky „kŕmili“ obyvateľstvo podľa známeho - „vodu kázal, a víno pil“. Prišli by o svoje „teplé miestečká“.

Ľudia v strachu a neraz aj z beznádeje a apatie nechali si zo seba urobiť bábky, ktorým možno povedať hocičo, a s nimi to ani nepohne. Naučili sme sa prijímať cudzie názory, lebo takto neboli žiadne problémy – celé roky to išlo „jedným uchom dnu a druhým von“.

Vieme, ako to celé s budovaním komunizmu dopadlo. Ukázalo sa, že žiadne klamstvo a faloš nemá dlhé trvanie.

 

Od „Nežnej revolúcie“ prešlo vyše 10 rokov a situácia je opäť v niečom podobná. Mnohí „presvedčení“ komunisti sa akoby zázrakom pretransformovali na „pravých“ veriacich. A opäť sú „pri koryte“. Aspoň vidieť, o čo im v podstate išlo.

Dnes sa síce nikto nevyhráža nejakými perzekúciami, nikomu nehrozí za iný názor otvorené prenasledovanie, ale deje sa tu niečo iné:

Existujú denníky, mesačníky a iné časopisy s náboženskou a duchovnou tematikou, ktoré poukazujú na nevyhovujúcu literatúru, ktorú považujú za nepriateľskú a neprijateľnú, otvorene ju odsudzujú a vôbec ju neodporúčajú čítať svojim prívržencom. Hodnotenie urobia aj za svojich veriacich, hoci pri dokazovaní pravdivosti svojich úsudkov a doporučení neváhajú použiť aj otvorené klamstvo, čím vedome porušujú Božie zákony a Jeho prikázania.

Lož ale nie je tá cesta ku spáse, o ktorej hovoril neraz Ježiš. Ten, kto používa lož ako argument na presvedčenie svojich čitateľov a priaznivcov, nekráča za Svetlom ale do tmy!

Takisto všetci dôverčiví a neopatrní ľudia, ktorí veria klamárom, tiež nekráčajú správnym smerom. Treba len dúfať, že na to prídu snáď ešte počas života na Zemi, a nie až v záhrobí, keď im bude ich slepá viera predložená ako nevybavený účet. Vtedy ale môže byť už neskoro!

V dnešnej dobe tu opäť dochádza k niečomu podobnému, čo sa odohralo pred koncom režimu, ktorý si nahováral, že bude na Zemi večne.

Istá skupina ľudí verejne znovu nabáda k odmietaniu určitých kníh bez toho, že by ten, kto súdi, naopak doporučil svojim prívržencom, aby si v prípade záujmu aj nevhodnú literatúru prečítali a urobili si tak vlastný slobodný názor. Takticky sa najprv poukáže na rôzne satanské a im podobné písomnosti, aby sa k nim schválne „prilepili“ aj iné tzv. nevhodné knihy, ktoré ale v skutočnosti práve popierajú a pranierujú všetko zlo a temno.

Opäť sa podsúva vrstvám určitého obyvateľstva hotový názor, a títo vo svojej pohodlnej a lenivej dôverčivosti ho prijímajú ako svoj vlastný a neuvedomujú si, že zabudli na svoju slobodnú vôľu. Zabudli na to, že ak Pravdu odmietnu a nebodaj ju aj odsúdia a v budúcnosti sa samozrejme ukáže, že tak učinili neprávom, budú aj oni za krivé obvinenie sami súdení – duchovne!

Ani pozemský sudca si v dnešnej dobe predsa nemôže verejne dovoliť odsúdiť niekoho bez dôkazov. Tak, ako na Zemi platí zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“, to isté platí aj v duchovnom ponímaní.

Takže nikto nebude môcť byť ospravedlnený, že nechcel spoznať dokonalé Božie zákony, že pod vplyvom falošných duchovných pastierov nechcel spoznať Pravdu v tej podobe, v akej zo Svetla na Zem prichádza – jednoduchá, jasná, spravodlivá, láskavá – jediná!

Nikto sa nemôže vyhovárať, že nemal kedy a kde sa s Ňou stretnúť. Každý počas svojho putovania stvorením a viacerými životmi na Zemi mal nejednu možnosť spoznať Pravdu v jej pravej a jedinečnej čistote.

Výklady o zmysle života, ktoré nám už stáročia a tisícročia predkladajú predstavitelia rozličných náboženstiev, cirkví, siekt a duchovných smerov, nie sú pravé. Už to, že je ich dnes na Zemi toľko, svedčí o tom, že ani jedno z nich nie je pravdivé.

K danému stavu okrem iného prispelo aj to, že mnohí kresťanskí „veriaci“ na popud svojej cirkvi neveria v reinkarnáciu – boja sa uveriť skutočnosti, že na Zemi nežijeme len jedenkrát, ale že ľudskí duchovia sa vteľujú na Zem viackrát. Avšak bez prijatia tejto jasnej a logickej skutočnosti nie je človek schopný pochopiť Pravdu a ani spravodlivosť Božiu, ktorá sa dnes prejavuje hlavne v utrpení väčšiny ľudstva na Zemi ako dôsledok previnení nielen z tohto ale aj z minulých životov.

Na jednej strane sa v činnosti predstaviteľov rôznych náboženstiev síce neraz opakuje vzájomné obviňovanie, ale na druhej strane vedú svojich veriacich až nápadne podobným spôsobom tak, aby ľudia čo najmenej rozmýšľali samostatne a čo najmenej sa mohli slobodne rozhodovať, lebo je tým umožnené predstaviteľom jednotlivých cirkví ovládať svoje „ovečky“ a upevňovať si svoju pozemskú moc v zdanlivom kľude.

 

Po páde komunizmu je u nás znovu na scéne spoločenstvo, ktorého čelní predstavitelia v minulosti pre iný svetonázor takisto prenasledovali, mučili a zabíjali ľudí.

Všetci vieme, o koho ide. Znovu sú na piedestáli takí, ktorí sa v dávnej i blízkej minulosti neraz skompromitovali, zahaľovali Pravdu, že je až zarážajúce, koľko ľudí im vo svojej slepej viere ešte stále verí.

Ľudia vo svojej neopatrnosti prestali používať svoj vlastný cit a pud sebazáchovy, nechávajúc sa vliecť akýmikoľvek cudzími názormi a výkladmi sveta sem a tam, lebo je pohodlnejšie zbaviť sa vlastnej zodpovednosti za rozhodovanie sa v niektorých dôležitých otázkach života a zvaliť ju na niekoho iného, kto sa na vedenie svojich „ovečiek“ podujal s veľkou aktivitou už pred stáročiami a vydáva sa až dodnes za nepostrádateľného.

Zodpovednosť za svoj život na Zemi však berie za seba každý jednotlivec zvlášť. Ak pri páde do hlbín budú ľudia nariekať, že oni len naleteli falošným vodcom a prorokom, bude neskoro – boli neraz nato upozornení a varovaní!

Každý bude jedného dňa skladať účty za svoje myšlienky, slová a činy! Podľa toho (ničoho iného!) bude môcť putovať za Svetlom smerom k Bohu, alebo bude zvrhnutý do temnôt, ktoré si dobrovoľne vybral svojou neochotou prejaviť sa aktívne na Zemi ako človek, usilujúci sa slobodne a vlastným prežívaním spoznávať svoju úlohu vo stvorení.

 

Vodcovia akéhokoľvek druhu, ktorí zakazujú iným ľuďom čítať rôzne knihy, usvedčujú sami seba, že sa niečoho boja. Boja sa toho, že by ľudia mohli na niečo prísť, čo by ohrozilo základy ich neživej viery postavenej na piesku, čiže na niečom nestálom a falošnom. Ak by ich základy boli postavené na skale – na Pravde, nemuseli by nič zakazovať, lebo celé ich konanie by smerovalo ku Svetlu, a teda vlastným príkladom by ovplyvňovali tých, ktorých naopak chcú dnes mnohí z nich doslova strhnúť so sebou do priepasti.

Ten, kto žije v Pravde, necháva aj druhých ľudí rozhodovať sa v živote slobodne, lebo tak je to zhora aj určené. Každý si má svoj názor vytvoriť svojím vlastným prežitím, napr. prečítaním hoci aj tzv. nevhodnej knihy, ak je mu to pre jeho duchovný vývoj prospešné.

Veď aj známe porekadlo vraví, že „zakázané ovocie najlepšie chutí“. Celá história dáva jasné dôkazy, že nech sa akokoľvek snažili nepraví a falošní vodcovia Pravdu zahaľovať a brániť pri jej rozširovaní, tá sa aj tak šírila ďalej, lebo lož bola a bude vždy v konečnom dôsledku porazená a Pravda vždy zvíťazí.

Božie prikázania tiež neboli ľudstvu dané nato, aby ich ľudia museli nasilu dodržiavať, keď sami nechcú. Sú to len dobre mienené rady, pomocou ktorých sa človek môže zbaviť všetkých zlozvykov na Zemi a vkročiť očistený do Kráľovstva Božieho.

Boh nikoho k ničomu nenúti, alebo naopak nič mu nezakazuje. On len doporučuje! Každý sa môže rozhodnúť slobodne sám, jedine čo už nebude môcť odvrátiť, sú následky jeho predošlých rozhodnutí, ktoré sa dajú už len zmierniť zmenou životného postoja.

 

Prečo teda ľudia dovolia, aby sa medzi nich a Boha postavili mnohí samozvaní „duchovní pastieri“, ktorým v skutočnosti záleží len na vlastnom pozemskom prospechu a pohodlí, a nie na duchovnom raste blížneho svojho?

Kto sú tí, ktorí bránia všetkými možnými prostriedkami, aby obyčajní ľudia spoznali Pravdu? Komu vlastne slúžia títo samozvanci, keď odvádzajú svojimi pokrivenými výkladmi a vlastnými prikázaniami ľudí od Božej Pravdy – od Slova Božieho?

 

Všetci vieme, že „lož má krátke nohy“, čiže podľa Božích zákonov skôr či neskôr každé zlo vyjde na povrch a bude patrične aj súdené a zlikvidované.

Všetci vieme z histórie, že každá spoločnosť, spolok alebo nejaká organizácia, ktorá z akéhokoľvek dôvodu prenasledovala, mučila a zabíjala ľudí, musela sa nakoniec zrútiť sama v sebe, v hanbe zaniknúť, lebo sa utopila vo vlastnej špine a lži.

Všetci veľmi dobre vieme, že všetko, čo sa prieči Božej Vôli, musí zaniknúť – rúhanie sa voči Duchu Svätému nebude odpustené nikomu!

 

Tak prečo akurát v prípade cirkvi by mala byť nejaká výnimka?

Dovolím si všetkých ľudí s dobrým chcením potešiť – žiadna výnimka sa konať nebude!

Vrahovia, klamári, ktorí v mene Boha porušovali Jeho prikázania, budú potrestaní, či už vraždili hrubohmotne alebo duševne, či už v dávnej minulosti alebo v súčasnosti.

Všetci vlci v ovčích rúchach, ktorí úmyselne zavádzali ľudí a odvádzali ich od Pravdy, budú takisto potrestaní. Ale aj tí, ktorí im bezducho verili a slepo ich nasledovali.

Avšak tento trest nebude pozemsky viditeľný, lebo bude to trest konečný – duchovný.

 

My, ľudskí duchovia, dostali sme do vienka neoceniteľný dar od nášho Stvoriteľa - slobodnú vôľu. Tak prečo ju nepoužívame práve v tej oblasti nášho bytia, ktorá rozhoduje o našom večnom živote alebo večnom zatratení?

Nech sa každý človek rozhodne samostatne, ktorým smerom bude kráčať, lebo „tam hore“ neexistuje už žiadna protekcia alebo úplatky. Tam nás čaká už len vyúčtovanie z putovania Stvorením.

Ten, kto bude naďalej duchovne spať a nechá rozhodovať za seba iných, padne!