Rozkvitnutý strom

  Predstavme si krásnu záhradu a v nej strom, na ktorého konároch je množstvo nádherných a voňavých kvetov. Je to zvláštny strom, lebo kvety nekvitnú v rovnakej dobe, ale na každom konári v inom čase – je to presne vtedy, keď to ľudia pod tým-ktorým konárom najviac potrebujú. Záhradník, ktorý všetko sleduje prostredníctvom svojich služobníkov, vie najlepšie, kedy treba kde a komu pomôcť.

Čas plynie a kvety stromu postupne odkvitajú a začínajú rásť šťavnaté plody, ktoré sú základom zdravej výživy ľudí pod stromom. Všetci sa veľmi tešia kráse stromu a tiež harmónii, ktorá vládne pod ním.

Jedného dňa ale príde k tomuto stromu neznámy cudzinec, ktorý vyšle ku všetkým konárom svojich poslov, aby ľudí presvedčili, že dokonalé plody môžu byť ešte lepšie, ak sa nastriekajú nejakým umelým prípravkom. Ľudia spočiatku neveria, ale po neustálom naliehaní neznámeho sa nechávajú postupne presvedčiť, že možno má aj v čomsi pravdu.

Toto „vylepšenie“ má za následok postupné nakazenie každého jedného plodu na strome, až sa skoro všetky stanú v konečnom dôsledku doslova jedovatými a životu nebezpečnými. Na konci sezóny plody už vôbec nie sú vhodné na konzumáciu, hoci pokušiteľ tvrdí naďalej opak. Naivní ľudia konzumujú skazené plody, ktorých jedovatý účinok sa prejaví až neskôr. Vtedy je už ale pre mnohých neskoro.

Je úplne jasné, že ak sa konzumenti týchto otrávených plodov zavčasu nespamätajú a neočistia úplne svoje vnútro, umierajú v hroznom a dlhom utrpení.

Tí, ktorí sa nechali podviesť a navádzajú aj iných na konzumáciu, umierajú tiež. Mnohí z týchto zvodcov boli nakazení už aj skôr, ibaže boli o niečo silnejší, takže účinok jedu nebol navonok tak pozorovateľný. Jablko, ktoré vyzeralo zvonku krásne a zdravé, bolo zvnútra úplne hnilé a škodlivé.

Tak sa stalo, že mnohí jednoduchí a ľahkomyseľní ľudia sa nechali oklamať. Keďže ale podľa najvyšších zákonov vo stvorení každý človek zodpovedá sám za seba, nikto mu už v konečnom štádiu agónie nemôže pomôcť. Rozhodol sa sám. Varovania prichádzali z rôznych častí záhrady, ale len máloktorí ľudia to počúvali s otvorenou dušou.

Našťastie, vždy sa našli jedinci, ktorí aj napriek hrozbám odmietali pokazené ovocie konzumovať, lebo nenaleteli falošným záhradníkom. Boli to tí, z ktorých si väčšina dovtedy robila posmech, alebo ich odsudzovala, a teraz odrazu boli zdravší a silnejší než ostatní.

Falošníkom v ich ľúbivej reči sa podarilo nakaziť prakticky celú populáciu ľudí pod stromom, a tak sa pravý Záhradník rozhodol, že kvôli tým pár jedincom nezničí celý nakazený strom aj s ľuďmi pod ním úplne, ale nechá, až jedovaté plody dozrejú, až opadajú, nech všetci ľudia do jedného skonzumujú do posledného kusa to ovocie, ktoré si želali mať. Každému sa dostane presne podľa jeho chcenia.

V novej sezóne bude všetko nové, vyrastú odznova zdravé plody, na ktoré si ale tentoraz Záhradník poriadne „posvieti“ a nedovolí už nikdy viac, aby akýkoľvek votrelec spôsobil nakazenie čo len jedného zdravého plodu vo svojej záhrade.

Viete, čomu sa podobá tento strom s jedovatými plodmi v udržiavanej záhrade?

Je to planéta Zem vo stvorení.

Kmeň stromu je Pravda, z ktorej vyšli a vychádzajú všetky náboženské smery, ak samozrejme nepropagujú otvorene zlo a temno. Všetky svetové náboženstvá majú v sebe niečo z tejto Pravdy, ale postupom času sa vplyvom „vlkov v ovčích rúchach“ od seba navzájom vzdialili. Keby sa nevzdialili od Pravdy, neboli by medzi nimi ani žiadne rozpory.

Konáre tohto stromu sú práve tieto dnešné hlavné náboženské smery v rôznych častiach zemegule a skazené plody znázorňujú rôzne náboženské teórie, dogmy a prikázania, vymyslené falošnými vodcami. Dnešní „záhradníci“ totiž už zďaleka nepôsobia v slovách tých zakladateľov, na ktorých sa tak vehementne bez prestania odvolávajú, lebo ich slová sú v zjavnom rozpore s prírodnými Božími zákonmi – ich učenia sú postavené na piesku.

Ani Syn Boží Ježiš, ani Mojžiš, Budha, či Krišna, alebo Mohamed, ani ďalší, ktorí prišli zo záhrady Veľkého Majiteľa pomôcť chorému stromu, nechceli založiť také náboženstvá, ktoré po ich odchode zo Zeme vybudovali počas ďalších storočí ich samozvaní veľkí „pokračovatelia“. Pôvodne čisté učenie – postavené na skale Pravdy a dané niektorému pozemskému národu v určenom čase – sa veľmi rýchlo pokrivilo, prispôsobilo sa mocichtivým túžbam mnohých falošných duchovných pastierov, čím sa sila učenia oslabila, takže prestávalo byť oživujúce, naopak, bolo stále viac a viac uspávajúce až jedovaté pre naivných a poslušných ľudí v tom- ktorom regióne Zeme.

Pozemské ľudstvo akoby v omámení vôbec nevnímalo napomenutia zhora a odmietalo akékoľvek pomoci zo Svetla. Preto sa dnes čaká len nato, až všetky jedovaté plody dozrejú, aby tí, ktorí verili svojim zvodcom viac než Majiteľovi záhrady, mohli tieto plody do posledného kusa „vychutnať“. Až potom spoznajú, kto im chcel dobre a kto nie.

Pre mnohých bude ale neskoro, lebo zjedli príliš veľa jedovatých plodov, takže budú po dlhoročnom utrpení vymazaní z Knihy Života, čím uvoľnia miesto iným, ktorí si budú vážiť, že v nádhernej záhrade stvorenia môžu požívať sladké a chutné plody k požehnaniu všetkých tvorov žijúcich v nej, ako najvyšší prejav vďaky svojmu Pánovi.

Nikto z ľudí viac nebude cítiť potrebu „vylepšovať“ to, čo je zdravé a dokonalé. Opäť nastane v celej záhrade harmónia a všetci budú žiť v šťastí a vzájomnej láske.

Pravda vo svojej dokonalosti je len jedna a ten, kto ju chce akokoľvek meniť, ju vlastne oslabuje. Preto aj nastávajúce udalosti na Zemi prežijú len tí jedinci, ktorí pojedli čo najmenej jedovatého ovocia od ich falošných zvodcov a tí, ktorí sa rozhodli čo najskôr vybieliť svoje rúcha podľa dokonalých pravidiel najvyššieho Majiteľa záhrady.

Zachránení môžu byť len tí, ktorí sa zavčasu spamätajú a rozhodnú sa požívať ovocie zo STROMU ŽIVOTA .