Číselná os  

Ľudia na Zemi žijú na rôznych kontinentoch v rôznych rasách, národoch, v rôznych spoločenských vrstvách alebo náboženských vierovyznaniach.

Je nesprávne, keď niekto tvrdí napr., že všetci belosi sú lepší než černosi, že všetci Maďari sú zlí, že všetky vierovyznania okrem katolíckeho sú pomýlené, apod.

Všade sú dobrí, aj zlí ľudia, niekde je viac dobra, niekde menej.

Nikto nebude do neba vchádzať pod národnou vlajkou alebo so štítom svojho náboženstva pred sebou; každý bude sám pred súdnou stolicou posudzovaný podľa toho, ako sa svojím životom postavil ku Pravde.

Ľudia by ale mali vedieť, že vo všetkých rasách, národoch, náboženských vierovyznaniach sa ukrývajú takí falošní zvodcovia (Ježiš o nich hovorí), ktorí nechcú, aby tí ostatní videli viac. Nechcú, aby sa ľudia prebudili. Na svetle by totiž zbadali, že tí, ktorí sa za ich vodcov vydávali, sami nevidia, lebo sa od Svetla Pravdy odvrátili. To sú tí falošní vodcovia a proroci, ktorí do Kráľovstva Božieho nevchádzajú, a nechcú, aby doň vošli iní.

Niektorým jedincom vyhovuje v medziľudských vzťahoch šero a tma, v ktorej sa jedine môže skrývať špina – aj ľudská. Každý vie, že v tme nevidíme cestu, potkýname sa o prekážky, padáme, bolestivo sa udierame a ... trpíme. Prečo ale? Len preto, že šero a tmu chcú temnoty? Boh predsa žiadne utrpenie nechce!

Strhnime si preto my, všetci hľadajúci, pásku z očí a pozrime sa ostro na tých, ktorí chcú, aby sme ju mali na očiach až do skonania sveta, a spýtajme sa ich priamo: „Kto ste a komu slúžite?“ Ich nasledujúce činy vo Svetle Pravdy nám bezpochyby jasne ukážu, koho služobníci sú.

 

Predstavme si zvislú číselnú os, označenú celými číslami, ktorá je v strede rozdelená číslom „nula“ na jej zápornú, negatívnu polovicu smerujúcu od nuly smerom nadol – do hlbín a na jej kladnú, pozitívnu polovicu smerujúcu nahor – do výšin. Smerom nadol vidíme čísla so znamienkom „mínus“ a nahor od nuly čísla so znamienkom „plus“. Toto kladné, pozitívne znamienko + je vlastne rovnoramenný kríž, ktorý symbolizuje Pravdu samotnú, je symbolom Života, symbolom Božím.

Preto, obrazne povedané, smerujme svoje kroky vždy k pozitívnym kladným číslam, za Krížom Pravdy – k Bohu.

Každý, kto podľa doporučenia Syna Božieho udržuje krb svojich myšlienok čistý a dokazuje to v živote aj svojimi slovami a dobrými skutkami, stúpa po číselnej osi nahor. Kto činí zlo, klesá nadol do bahna temnôt.

V čase konečného zúčtovania, ak budeme chcieť „vstúpiť do života“ (večného), musíme sa už nachádzať nad nulou, teda v kladnej časti našej číselnej osi. Kto bude pod nulou, bude zavrhnutý.

Ak niekto robí zle, klesá na číselnej osi postupne stále k väčším a väčším záporným číslam. Nestrannému pozorovateľovi je úplne jasné, že nato, aby sa človek z hlbín zla opäť dostal na číselnej osi nad číslo nula, je potrebné najprv pokles zastaviť, čiže klesajúci človek si to musí najprv uvedomiť, oľutovať to, zastaviť sa a otočiť sa.

Tým ale ešte nestúpol ani o milimeter nahor. On sa vo svojej ľútosti len otočil a teraz stojí. Nachádza sa kdesi v hĺbke, ktorej výška zodpovedá intenzite a množstvu zla, ktoré v minulosti napáchal. Číslo so znamienkom „mínus“ na číselnej osi nachádzajúcej sa symbolicky vedľa neho, je toho jasným dôkazom a tiež meradlom jeho vzdialenosti od najnižšej svetlej úrovne, ktorá sa dá číselne vyjadriť číslom „+1“. Obrazne povedané, je to prvá úroveň vo stvorení, do ktorej vkročí z temných úrovní každý poklesnutý ľudský duch, túžiaci po večnom živote.

Všetci pod nulou sa dusia v nepríjemnom šere bahna a trpia nedostatkom vzduchu. Nato, aby sa opäť poriadne nadýchli, musia vynaložiť obrovskú námahu a postupne sa vyšplhať po všetkých stupňoch až nad nulu, kde bez akýchkoľvek zábran a umelých filtrov budú opäť vidieť Svetlo, ktoré ich v Pravde bude viesť do nebeských úrovní stvorenia.

Mnohí dnešní kresťania sa radi slnia v klamlivej predstave, že spoveďou u kňaza je všetko zlo už za nimi a môžu ísť k prijímaniu. Je to ale tak aj v skutočnosti – teda z pohľadu zo Svetla?

Veď spoveď je len oľutovanie toho, čo človek urobil. Je to len zastavenie poklesu. Spoveď samotná nikoho ešte nevyniesla nahor. Mnohým tzv. veriacim po ich spovedi chýbajú skutky nápravy. Predsa až po tejto náprave môže u tohto veriaceho postupne dojsť aj k prijímaniu – skôr nie!

Podľa zákona rovnováhy a nevyhnutnosti neustáleho pohybu v Božom stvorení, musí po svojej spovedi najprv ku Svetlu vykročiť človek sám, vo vlastnom záujme musí teda niečo vykonať a musí to byť len dobro, aby až potom mohol zo Svetla očakávať prijímanie, čiže prijatie toho, čo na svojej púti do nebies najviac potrebuje.

 

Zo striedania ročných období vieme, že ak je časť Zeme od Slnka odklonená viac, tepla je na nej menej – je tam zima. Ak je ale v dôsledku sklonu svojej osi táto zemská pologuľa priklonená k Slnku viac, tepla je na nej tiež viac – je leto.

A tak je to aj s blízkosťou Božou. Kto je k Bohu bližšie, v Jeho okolí je „teplejšie“ a všetko dianie prebieha rýchlejšie.

V prípade Syna Božieho sa Slovo stalo telom, ktoré prebývalo na Zemi. Kto bol v Jeho blízkosti, mohol zažiť nejeden zázrak. Zázrak sa ale mohol odohrať len preto, že Božie vyžarovanie na Zemi zrýchlilo niektoré deje tak, že prebehli v krátkej chvíli, alebo sa skoro okamžite stali skutočnosťou.

Zločinec na kríži vycítil, že išiel v živote zlým smerom a v pokore sa obrátil na Ježiša. Vo svojom vnútri oľutoval svoje skutky. Blízkosť Syna Božieho zrýchlila deje okolo tohto kajúcnika natoľko, že už vtedy mu mohol Ježiš povedať, že bude ešte v ten deň v raji.

V dnešnej dobe ale Ježiš na Zemi nie je a ani nebude, takže ani dej zbavenia sa hriechov nemôže byť taký zázračne rýchly. Nech s tým nikto neráta.

Preto sa všetci snažme každý sám, aby sme svoje zlé skutky, slová a hlavne myšlienky nielen oľutovali, ale aby sme ich aj svojím ďalším životom čo najskôr napravili. Jedine tak sa dostaneme zo zápornej, negatívnej časti číselnej osi do jej kladnej, pozitívnej. Pretože keď nám všetkým bude pri bráne do Raja po konečnom súde predložený účet za našu minulosť, bude dôležité, aby sme splatili „do posledného haliera“ všetko zlo, ktoré z nás kedykoľvek predtým vyšlo a ktoré sa pri našom putovaní na nás nalepilo.

Ďalšia dôležitá vec, ktorú si každý človek musí uvedomiť, je čas. Ani rastliny nemajú neobmedzený čas na kvitnutie, ani zber úrody neprebieha počas celého roka, ale všetko v prírode sa deje v presných časových obdobiach a termínoch. Preto nech nikto ľahkomyseľne neodkladá svoju nápravu niekam do budúcnosti. Času je naopak stále menej a menej.

Konečné Božie zúčtovanie bude v stanovenom termíne každému z nás zaiste predložené. Snažme sa kráčať životom tak, aby sme neboli v Poslednom súde nepríjemne prekvapení, lebo žiadne opravné termíny už nebudú.

Každému meškajúcemu zaznie od Boha ostro: „Mali ste dosť času napraviť svoju minulosť, boli ste nato neraz zo Svetla upozornení. Už je neskoro. Choďte, nepoznám vás!“

V Liste Pavla Galaťanom (6.kapitola/7.verš) je jasne napísané:

„Nemýľte sa, Bohu sa nebude nikto posmievať. Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať“.

Nech sú aj tieto slová mementom pre všetkých tých, ktorí majú vždy na všetko čas.

 

Nikto nevojde do Kráľovstva Božieho, kto neodčiní a neodhodí od seba čo len najmenšie a posledné zrniečko temného piesku z vlastnej minulosti.

Číselne povedané: Každý, kto chce byť v blízkosti Božej, musí načas vybieliť svoje rúcho na 100 %.

Obrazne povedané: Každý, kto chce vstúpiť do Raja, musí urýchlene v temnotách preputovať na ceste do výšin tie isté záporné čísla na číselnej osi, pri ktorých klesal nadol, len v opačnom poradí a smere, aby sa dostal nad hladinu, ktorá oddeľuje temno od Svetla.