Témy:
Bludisko | Trojuholník Posledného súdu | Bahno smrti | Kladivo | Hookov zákon |
Špirála osudu | Traja pútnici | Zakázané knihy | Očistená dedina | Dôchodcovia

Symboly Slovenska

 

Každý národ na svete má okrem štátnych a národných symbolov aj iné svoje symboly, ktoré ho charakterizujú a ktorými sa často navonok aj prezentuje, alebo hrdí.

Američania majú napr. Sochu slobody, Francúzi majú Eifelovku, Taliani majú Koloseum, Česi majú Prahu, apod.

Slovenský národ má tiež svoje symboly a jedným z tých najkrajších sú Vysoké Tatry. Ale naozaj, sú? Žiaľ, boli. Samozrejme, nivočené boli aj iné oblasti Slovenska, ale tu ide len o poukázanie symboliky nato, aby sme sa trochu aj zamysleli.

V piatok 19.11.2004 podvečer stačila jedna veterná smršť a Vysoké Tatry sú na nepoznanie. Tatranci sú šokovaní, prírodný živel zničil obrovské plochy ihličnanov v celej tejto oblasti a podľa prvých odhadov by malo desiatky rokov trvať, až sa príroda pod Vysokými Tatrami dostane aspoň do takého stavu, v akom bola ešte v piatok na obed. A katastrofa tým nekončí, lebo napadne sneh, všetko zakryje, bude to vlhnúť, aby na jar sa na túto hmotu mohli vrhnúť škodce a rôzny hmyz, ktorý sa určite nebude nikoho z nás pýtať, čo má robiť. My budeme mať čo robiť...

V sobotu na základe tejto katastrofy bol ministrom pôdohospodárstva SR logicky vydaný zákaz vchádzať do lesov v tatranskej oblasti. Ale aj do reštaurácie na ruke Sochy slobody sa nemôže alebo nemohlo vchádzať, aj pred vstupom do Kolosea v lete varovali turistov, atď., hoci príčiny boli iné. Naozaj iné?

Nič sa nedeje náhodne, naopak, niekedy aj podceňované maličkosti a zdanlivo nesúvisiace udalosti a deje hrajú práve tú podstatnú úlohu pri formovaní budúcnosti.

Aj táto udalosť v Tatrách bola zákonitá a jej dôsledky mali niekde predtým svoju príčinu. Každý zožne len to, čo zasial. Každý jednotlivec, každý národ, bude musieť znášať len dôsledky svojich predchádzajúcich rozhodnutí a činov. V dobrom aj v zlom.

Slovenský národ nie je výnimkou. Aj my sme predsa niečo zasiali a teraz žneme. A žatva bude samozrejme pokračovať. V dobrom aj v zlom.

Niekto by mohol namietať, že v iných krajinách to tak zle nedopadlo ako u nás. Ale to predsa nie je tak. Podívajte sa von s otvorenými očami, veď všade po celej zemeguli sa odohrávajú čoraz väčšie prírodné katastrofy a sú čoraz častejšie. Ak boli napr. tornáda donedávna výsadou len severoamerického kontinentu, tak ich už máme nielen v Európe, ale dokonca aj na Slovensku (minulý rok na Spiši). Odvšadiaľ počuť hlasy pamätníkov, a to v zmysle „tak toto sme ešte nezažili, to tu ešte nikdy nebolo“, apod.

Tieto zmeny v prírode nikomu nič nehovoria? Ale prečo to tak je? Kto je tomu na príčine? Je to len hrubé znečisťovanie prírody exhalátmi a odpadom, alebo je za tým ešte aj niečo iné?

Minulý a tento rok sme sa rozhodovali pre vstup do EU. Rozhodli sme sa a výsledky sa dostavujú. Naša suverenita dlho netrvala. Po štyridsaťročnom vazalstve voči nášmu „veľkému východnému komunistickému bratovi“ sme sa totiž rozhodli, že odteraz budeme počúvať zase diktát zo západu a z červenej klietky sme po krátkej prestávke vhupli do inej klietky, v ktorej sa už aj naše štátne symboly nejako začínajú rozplývať do stratena.

Keď sme sa v lete vracali na Slovensko, tak na našej hranici bol názov „Slovenská republika“, aj nejaké to „vitajte“ tam bolo, ale náš krásny štátny znak, dvojkríž na troch kopcoch, tam vidno nebolo. Zato sa tam hrdo pri názve našej domoviny vypínal znak Európskej únie. Padlo mi to veľmi zaťažko, pretože ja nechcem byť nejakým všeobecným očíslovaným „Euroobčanom“, ale konkrétnym slobodným Slovákom v mierovej Európe, kde by boli všetky národy rovnocenné. Je tomu ale tak aj v skutočnosti?

Aj naše ŠPZ-ky na autách už postupne strácajú náš štátny symbol, ktorý je poväčšine s nadšením nahradzovaný symbolom našej novej „zlatomodrej klietky“.

Čo to má však spoločné s Vysokými Tatrami? Ale vážení, nezabúdajte, že aj tieto naše veľhory boli naším krásnym symbolom. A ako vyzerá tento symbol teraz? Myslím si, že presne tak, ako si vážime naše štátne symboly my.

„Ale však to spôsobila len príroda“, budú omieľať tí, ktorí nechcú priznať, že našu budúcnosť si netvoríme len našimi činmi, ale aj slovami a dokonca aj myšlienkami. Keďže myšlienky vychádzajú z mozgu, sú hmotné, a tým tiež ovplyvňujú naše okolie a budúcnosť!

Položme si úprimne otázku sami sebe: Sú naše myšlienky vždy také krásne, aké by sme chceli mať napríklad naše Tatry? Ale veď tie naše kopce konečne vyzerajú tak, ako my myslíme. Tak čo vlastne chceme?

Pozrime sa ale ďalej spoločne na niektoré tzv. „náhody“:

Keď sa v minulých rokoch rozhodlo, že Česi, Maďari a Poliaci budú zaradení do NATO a do EU, ale Slováci nie, čo sa dialo vonku v prírode v oblasti strednej Európy?

Všade naokolo to zúrilo, rozsiahle a ničivé povodne a smršte (Nemecko, Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko), a na Slovensku? Áno, aj tu boli povodne a iné kalamity, aj tu boli obete a materiálne škody, ale to predsa každý vie, že neboli takého veľkého rozsahu. Na hraniciach Slovenskej republiky akoby všetko končilo a prírodný živel vyčíňal v porovnaní s okolitými krajinami už len akosi symbolicky; alebo žeby so zdvihnutým varovným prstom?

Sledujete napríklad, čo sa deje tento rok v USA? Jeden hurikán za druhým, atď. Aj to bolo v minulých rokoch? Alebo stále len náhody?

Nechcem sa chváliť, ani nie som žiadny veštec, ale na základe pozorovania prírody a na základe poznania večných dokonalých vesmírnych zákonov som tento rok, keď sme vstúpili do NATO a EU, povedal, že územie Slovenska už nebude chránené tak ako po minulé roky a postihne ho v krátkej budúcnosti nejaká veľká prírodná katastrofa ako odpoveď.

Prvá časť odpovede je už tu. Nemyslite si, že to týmto skončilo.

Ako sme sa dozvedeli zo správ, a to práve v ten nešťastný piatok 19.11.2004, už aj Slovensko môže byť terčom nielen nejakého teroristického útoku, ale ako to hlásili v priebehu týždňa, môže sa u nás odohrať aj prírodná katastrofa dokonca vo forme nejakého obrovského zemetrasenia. Ale veď my nie sme v tektonickej oblasti! Tak čo nás tu kto straší!

Alebo sa niečo zmenilo?

Slovenskému národu sa hovorí, že je to „Venušin národ“. My sme nikdy nerozpútali žiadnu vojnu, nikdy sme ako národ v minulosti nedobývali cudzie územia, apod.

Ako je to dnes pod vlajkou NATO a kam smerujeme?

Žeby opäť náhody?

 

Ľudia sú stále takí istí. Mnohí z nich, keď niečo alebo niekoho majú, tak si to často ani neuvedomujú a veľakrát ani nevážia. Chceli by si to opäť vážiť až vtedy, keď to definitívne stratia. Ale vtedy je už neskoro.

Symbolicky povedané: veľká časť slovenského národa s radosťou zahadzuje slovenský štátny znak ako jeden zo symbolov našej slobody. Prečo sa potom čudujeme, že jeden zo slovenských symbolov nám bol práve v uplynulom víkende zničený?

Aj v tej pesničke od Elánu sa spieva: „Od Tatier k Dunaju siroty spievajú...“ Aj v týchto slovách je symbolika. Takže: od Tatier až - k Dunaju ...

 

Vysoké Tatry a iné zničené oblasti v pôvodnom krásnom šate nám boli zaslúžene vzaté. Takže rozlúčme sa s nimi v tej podobe a kráse, na akú sme boli zvyknutí a zamyslime sa v tichosti najmä nad sebou, či sme k tej katastrofe „náhodou“ neprispeli aj my sami - svojimi myšlienkami, slovami a činmi.

Z vynovených a zdravých Tatier sa budú tešiť a sily naberať opäť ľudia NOVÉHO POKOLENIA, ktorí si budú určite vážiť prírodu a slobodu viac, než my dnes.