Záverečná skúška.

Čo je zmyslom života na Zemi? Užiť si ho a len sa tak potulovať bez cieľa? Alebo stráviť väčšinu života len v naučených modlitbách, či meditáciách alebo iných duchovných cvičeniach a technikách?

Ak sme sem odniekiaľ prišli (narodenie), aby sme na konci pozemského života zase niekam odišli (smrť), zrejme sem nepatríme, toto nie je náš domov. Chodíme sa sem len učiť – ako do školy. Učiť sa vedome žiť. Vedome a slobodne sa rozhodovať a naučiť sa následne v pokore prijímať prichádzajúce udalosti ako zaslúženú odmenu za naše predchádzajúce rozhodnutia z minulosti, presne v znení večného zákona ČO ZASEJEŠ, MUSÍŠ ZOŽAŤ.

Na púti stvorením stretávame množstvo rôznych ľudí. Človek je od prírody tvor spoločenský a prirodzene vyhľadáva prítomnosť iných, lebo sám vyciťuje, že nie je tu len tak pre seba. V spolunažívaní máme sa naučiť poznať Pravidlá Života, avšak nie ich len recitovať, ale podľa nich hlavne žiť.

Keďže sa učíme, robíme aj chyby. Kto si myslí, že ich nerobí, je na tom horšie, než ten, ktorý ich má ešte veľa. Kto si teda myslí o sebe, že je bezchybný, zastavil sa – ustrnul. A hoci by bol čo len jeden milimeter od Cieľa, nedosiahne ho. U človeka s chybami, ktoré sa on úprimne snaží odstrániť, je totiž aspoň šanca, nádej.

To, že sme tu na Zemi takí rôznorodí, nie je náhoda. Múdry sa učí na chybách iných, kto sa však nemieni v samoľúbosti učiť ani na chybách vlastných, ten premárňuje svoj čas na výučbu, ktorý ale nie je neobmedzený, pretože každé vyučovanie raz končí, kedy prichádza najdôležitejšia, záverečná skúška.

Táto skúška na rozdiel od pozemských škôl nemá opravné termíny a pri nej je možná len jedna správna alternatíva: život podľa večných, Božích zákonov – podľa Božej vôle.

Chystajme sa na túto záverečnú skúšku, ktorá je predo dvermi, aby sme ju úspešne zvládli, pretože naše odpovede na základné otázky života či smrti budú rozhodovať o našom ďalšom osude.

Naša reč nech je ÁNO – NIE (BUĎ – ALEBO). Čo je nazvyš, je od zlého.

Skúsme poukázať na niektoré základné otázky, ktoré budú určite témou záverečnej skúšky.

NESÚĎ, LEBO BUDEŠ SÚDENÝ. Autor knihy „Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu“ nás varuje:

„Nikdy viac by ste sa nemali odvážiť súdiť bez vedenia. A všetko vedieť nebudete nikdy! Zakaždým, keď súdite druhého, súdite sami seba. Udrie to na vás naspäť, pretože ste neboli ustanovení sudcami svojich blížnych.

..... A kde ste vy práve odsúdili, snažte sa to ešte teraz napraviť, tu na Zemi! Je to omnoho ľahšie tu, než na onom svete. Môžete si mnohé ušetriť. Jednajte podľa toho!“

MILOVAŤ SVOJICH NEPRIATEĽOV neznamená, že pôjdeme za nimi a začneme ich objímať, znamená to, že tých, ktorých môžeme, máme upozorniť na chyby, ktoré robia, a potom ich treba nechať, aby sa rozhodli slobodne a samostatne, ako budú kráčať ďalej. V tom spočíva naša pomoc a láska.

Nezabudnime, že láska nie je to, čo sa nám páči, čo nám momentálne vyhovuje, ale láska je len to, čo nám na ceste Domov prospieva.

Prestaňme pristupovať k iným ľuďom s tým, že my sme tí lepší, lebo aj pre nás platí, že PRVÍ BUDÚ POSLEDNÍ, A POSLEDNÍ BUDÚ PRVÍ.

Ďalej nám bolo zo Svetla zvestované: AK STE SPOLU DVAJA ČI TRAJA A HOVORÍTE O MNE, SOM MEDZI VAMI. Ak sa stretneme s inými ľuďmi, aby sme sa porozprávali o zmysle života, o Pravde, Spravodlivosti a Láske, je Svetlo Božie s nami a môže nám pomôcť. Miera pomoci však záleží len od nás, ako sa tejto neutrálnej sile  z nebies otvoríme.

Tu však nesmie byť v pozadí snaha o vlastné zviditeľnenie sa, ale snaha pomôcť tomu druhému. Kto stavia kastovníctvo zdola nahor, čiže sám seba sa pokúša dosadiť do čela ostatných okoloidúcich pútnikov, hrá vlastne falošnú hru, pretože kastovníctvo v Božom Kráľovstve je postavené zhora nadol – vodcovia a rytieri nie sú samozvanci, či zvolení zdola ich prívržencami, ale vodcovia a rytieri sú dosadení zo Svetla – od Boha.

Aj keby si falošní vodcovia, proroci a kristovia nasadili na celé telo akékoľvek skvostné oblečenie a ovešali by sa všetkými Božími znakmi a symbolmi, ako Vyslanci Boží, nič im to nepomôže. Tlak Svetla postupne odhalí ich pravú tvár.

Na Zemi je dnes väčšina ľudí chorých – fyzicky a aj duševne. Je tu obrovské množstvo lekárov, zdravotníckeho personálu, stále viac moderných technických prostriedkov a zariadení na liečenie, viac a viac liekov, liečiteľov, bylinkárov, mastičkárov, terapeutov, atď, atď.

Je to na našom zdraví vidieť? Nie, skôr naopak. Ale prečo je to tak? Je vina na strane techniky, lekárov, bylinkárov? Kde je chyba?

Odpoveď je veľmi jednoduchá – ľudia žijú v NE-láske. Hoci majú jasný odkaz od Syna Božieho a Syna Človeka, ako majú kráčať životom, aby sa nielen vyliečili, ale aj uzdravili, im Slovo nestačí. Oni potrebujú viac – od ľudí.

Ani lekári, bylinkári či výrobcovia liekov, nezmôžu nič, keď sa raz chorý človek rozhodne naletieť na rôzne lákadlá s prívlastkom NAJ..., ktoré sľubujú rafinovaným spôsobom vyliečenie za oveľa ľahších podmienok, než by to malo  bežať správnym spôsobom – cestou dodržiavania pravidiel Života.

Ľudia tu zabúdajú na jedno:

Najlepším a všeobsiahlym liekom nielen na Zemi, ale kdekoľvek vo Stvorení, je LÁSKA.

LÁSKA je všeliek, stačí sa jej len správne otvoriť a potom v pokore prijať to, akou formou dôjde k vyzdraveniu.

Veľmi veľa ľudí sa dnes snaží ovplyvniť iných, pričom ich skutky, slová a myšlienky nejdú tým istým smerom. Uhladené, diplomatické správanie je dnes ako sa hovorí „IN“. Kto nie je „IN“, nejde s dobou, resp. našimi slovami – nezaradil sa do davu.

Je jasné, že tu sa činy, slová a myšlienky úplne rozchádzajú, často až na tri rôzne strany. Čo sa za týmito maskami skrýva, to sa dnes málokto snaží vycítiť.

UDRŽUJ KRB SVOJICH MYŠLIENOK ČISTÝ, ZALOŽÍŠ MIER A BUDEŠ ŠŤASTNÝ, to je jasné doporučenie od Boha. Keby sme dokázali udržať krb našich myšlienok čistý, je logický predpoklad, že celkom prirodzene budú aj naše slová a takisto aj skutky čisté. Máme teda čo doháňať ...

Všetci chceme žiť v blaženosti, ale nie všetci sú ochotní tomuto cieľu aj niečo obetovať. Obetovať, čiže zbaviť sa svojich vlastných prianí, zahodiť všetko staré a nepotrebné, zbaviť sa svojho „ega“, ktoré miluje len samého seba, pričom blížni jeho sú mu dobrí, len keď ich potrebuje.

MILUJ SVOJHO BLÍŽNEHO AKO SEBA SAMÉHO, takže pomáhajme si navzájom.

Ale nie tak, že budeme sa ponúkať na uliciach, alebo budeme behať za niekým až domov, alebo bombardovať ho svojimi správami na internetových stránkach, bez toho, že by mal o to záujem, apod.

Svetlo sa nikdy nevnucuje.

Pomáhať sa má len hľadajúcim! Nech sa ľudia postavia na vlastné nohy, podľa Božích pokynov, aby nekráčali na púti s barlami cudzích názorov, hoci zdanlivo sa to javí, že to inak ani nejde, lebo to tí, ktorí sa vnucujú, aj tvrdia.

Pomôžme okoloidúcim, ktorí budú mať záujem, aby čo najskôr a čo najkratšou cestou bez okľúk vykročili svižne a s radosťou na cestu, ktorú im máme ukázať, keďže už o nej vieme; cestu, po ktorej môžu dôjsť do Cieľa.

CIEĽ máme všetci spoločný.

RAJ ľudských duchov, odkiaľ sme sa až sem nadol ako „nevyučení“ a neznalí rozhodli dobrovoľne preputovať cez rôzne úrovne stvorenia.

RAJ ľudských duchov, kam sa až tam nahor ako „vyučení“ a znalí máme vrátiť, ak sa nechceme dolu stratiť a zahynúť.

Kráčajme v žiarení Spravodlivosti, Lásky a Čistoty vedľa seba ako bratia a sestry a prinášajme na svojej púti DOMOV len úsmev, radosť a šťastie – podľa Božej vôle!

*******

Na počiatku bolo SLOVO. A Slovo bolo u Boha.

A BOH bol SLOVO.

SLOVO v uzavretí jedného veľkého kruhu prichádza ľudstvu podľa Božích zasľúbení na pomoc – aj ku koncu.

Koniec bude však len tej dobe, kde ľudia povýšili svoju vôľu na úroveň Vôle Božej, kde sluhovia chceli seba povýšiť na Pána.

Večnosti sa to však nedotkne.

Ak chceme žiť večne, urobme všetko preto, aby sa nám SLOVO Božie stalo svätým pokrmom, ktorý sa nám nikdy neobje, bude nám chlebom každodenným, ktorý nás dokonale vyvedie Cestou Pravdy z omylov do Kráľovstva Božieho – do RAJA.

Amen.