Témy:
Bludisko | Trojuholník Posledného súdu | Bahno smrti | Kladivo | Hookov zákon |
Špirála osudu | Traja pútnici | Zakázané knihy | Očistená dedina | Dôchodcovia

Ľudské slovo

Kde všade nachádzame ľudské slovo?

V prvopočiatkoch sa ľudia dorozumievali rôznymi posunkami a jednoduchou rečou, ktorá sa vývojom stále zdokonaľovala.

Prví ľudia na Zemi konali, hovorili a aj mysleli v súlade s Božími prazákonmi stvorenia, ale postupne s úpadkom ľudstva sa menila aj ich reč. Už nebola taká čistá, lebo podľa zákona rovnorodosti ani už nemohla byť. Tak ako začali ľudia pokrivene myslieť, taká bola aj ich reč a následne aj skutky a samozrejme aj dôsledky.

S objavením písma sa mohla ľudská reč vyjadriť aj písomnou formou. Takže pokriveniny v ľudskom myslení už nezostávali len medzi jednotlivými ľuďmi pri vzájomných rozhovoroch, ale pretrvávali a ovplyvňovali kratší alebo dlhší čas aj ďalšie generácie.

Postupne s vedecko-technickým pokrokom sa forma ľudského slova dostávala k ľuďom nielen vo forme rôznych správ a oznámení, potom kníh, ale v tejto najnovšej dobe hlavne v podobe časopisov a novín. Dennodenne už dlhé desaťročia je ľudstvo ovplyvňované ľudským slovom v týchto tlačovinách. Začalo sa hromadné vymývanie mozgov na Zemi.

Môže si byť istý dnešný človek, že vo všetkých knihách, časopisoch a novinách nachádza vždy ľudské slová, ktoré ho smerujú k čistote svojho života na Zemi, k láske k blížnemu – ku Pravde? Akokoľvek by sme boli benevolentní, je odpoveď, žiaľ, veľmi krutá a smutná. Už len málokde možno nájsť pravdu, ktorá osviežuje ľudského ducha. Všade len samé klebety, lacné zábavy, škodoradosť, ohováranie, závisť, smilstvo, klamstvo a nenávisť voči všetkému čistému a svetlému, všetko diela a články, po prečítaní ktorých je človek viac otrávený a unavený ako povzbudený alebo nebodaj aj osviežený .

Ďalším rozvojom techniky sa tieto ľudské slová preniesli z kníh a časopisov do éteru. Rozhlasové stanice začali chrliť svoje vysielania k ľuďom do celého sveta a samozrejme aj tu začalo veľké ovplyvňovanie verejnej mienky majiteľmi či už štátnych alebo súkromných rozhlasových spoločnosti. Stačí sa len započúvať do programov rozhlasových staníc a okrem malých výnimiek odchádza aj tu po vypnutí rádioprijímača poslucháč bez akéhokoľvek duchovného prínosu a úžitku do ďalšieho života. Samé prázdne reči a táraniny. Ďalšia strata času.

Ak sa k počutému pridá aj obraz, je účinok mnohonásobne väčší. To sa stalo pri vynájdení televízie. Tu sa už dnes doslova otvorene propaguje násilie, sex apod., a to v dobe, keď televíziu sledujú aj maloleté deti. Z alibizmu sa do rohu prihodí číslica, ktorá vyjadruje hranicu veku dieťaťa, ktoré nesmie pozerať uvedený televízny program, a tým je to vybavené. Ak nie sú rodičia doma, čo pri dnešnej pracovnej vyťaženosti nie je výnimka - ich problém, dieťa práve tieto programy bude najradšej pozerať, aby na druhý deň sa mohlo s tým pochváliť svojim rovesníkom, čím aj druhých, ktorých by to možno ani nenapadlo, nepriamo nabádajú pozerať takéto pokrivené a detskej duši škodlivé programy. Veď „zakázané ovocie najlepšie chutí“.

Sú ale programy určené pre deti v dnešnej dobe lepšie? Pozrime sa na kreslené seriály, ktorými sú dnešné deti kŕmené: samé strieľanie, hľadanie a naháňanie nepriateľa, krv, násilie, rôzne obludy fantastických tvarov a rozmerov apod. Toto sú moderné rozprávky. Aj keď zlo v nich nakoniec prehrá, vlastne žiadne dobro tu nevyhráva, lebo dobra v týchto rozprávkach niet. Samozrejme aj v tvorbe pre deti sa nájdu výnimky, ale pretože sú to len výnimky, je ich veľmi málo a stále menej a menej.

A čo my, dospelí? Čo ponúkajú televízne spoločnosti nám?

Samozrejme, okrem výnimiek vo forme prírodopisných, dokumentárnych, dramatických, hudobných alebo iných pravých umeleckých diel – samé horory, thrillery, násilie, sex, vraždenie, spravodajstvo ovplyvňované rôznymi skupinami vplyvných vrstiev zbohatlíkov, recepty, ktoré nám určite zaručia, že nebudeme mať už na nič iné čas, apod. Táto kategória si nezaslúži už žiadny ďalší komentár, lebo každý normálny človek vie, aký „prínos“ majú tieto filmy a relácie na náš ďalší duchovný vývoj.

Nepopierateľne sú to aj prázdne slová, vleklé, ťažkopádne a únavné až otravné rozhovory v nekonečných „ľúbostných“ seriáloch, kde sa počas nekonečných hodín vystrieda každý s každým, aby sa nakoniec stretli tí dvaja vyvolení, ktorí boli pri sebe aj na začiatku. Koľko času pritom divák stratí, to už dnešní ľudia ani neregistrujú. Správajú sa už ako drogisti, ktorí pri ukončení jedného nekonečného seriálu čakajú nedočkavo na začiatok ďalšieho.

Takýmto závislým divákom, ktorých sú milióny, producenti veľmi radi vyhovejú. Čím rozvláčnejší dej a čím sa použijú stupídnejšie rozhovory vo filme, tým viac dielov seriál má, tým viac peňazí získajú tvorcovia filmu od televíznych spoločnosti (povzbudení môžu začať natáčať ďalší podobný seriál – aj s tými istými hercami) a tým je aj úspešnejší filmový „umelec“, ktorý takýto scenár k filmu napísal. Ale on napísal len tie slová a dej, ktorý dnešní diváci chcú počuť a vidieť. Slová a rozhovory v týchto filmoch neodrážajú len to, aký je scenárista a tvorcovia filmu alebo realita dnešných dní, ale aj akého druhu sú jeho diváci. Povrchný film a seriál pozerajú len povrchní ľudia – vždy podľa zákona rovnorodosti!

Všetci ľudia podvedome cítia, že srdečný smiech lieči a je aj najväčším nepriateľom temnôt.

Ako je to v dnešnej kultúre s ľudským slovom, ktoré vyvoláva smiech celých más? Opäť až na malé výnimky – hrôza. Namiesto srdečného smiechu len škodoradosť, skryté ohováranie, vulgárne výrazy a obscénne scény, vtipkovanie na úkor druhého apod. Toto je tiež jedno veľké ľudské parenisko, v ktorom sa ľudské slovo zneužíva najmä na odpútanie pozornosti od pravej reality, ktorá ukazuje naprosto tvrdo, že úpadok ľudskej spoločnosti pokračuje ďalej.

A čo politika? Tu sa najviac ukazuje, že „ryba smrdí od hlavy“. Ale kto tých politikov tam hore dosadil, ak to nebolo nejakým krvavým prevratom? Predsa my, voliči!

My sme v týchto tzv. demokratických štátoch spoluzodpovední zato, že najväčší klamári a podvodníci sú dnes vo vedení štátov, vlád a parlamentov.

Aj tu sú ale výnimky. Treba ich len správne vycítiť. Veď je zvestované, že kto hľadá, nájde.

Tam, kde sa v dnešnej špine a rozhádanej politickej garnitúre stane, že sa dokážu takíto „predstavitelia ľudu“ aj občas spojiť a zjednotiť, môžeme si byť istí, že len v tom prípade, ak ide o peniaze, alebo je potrebné umlčať niekoho ďalšieho, kto im nevyhovuje a kto sa chce spolupodieľať na vyvedení svojho ľudu z otroctva tých vladárov, ktorí myslia len na seba a sú schopní zbedačiť, zotročiť a zničiť celé masy obyvateľstva vo svojej chamtivej túžbe po pozemskej moci.

Aj tu platí:

TAM, KDE TEMNOTY ÚTOČIA, TREBA HĽADAŤ SVETLÉ HODNOTY!“

Pokiaľ sa ľudské slovo každého človeka nebude zachvievať v Pravde, nebude môcť vytvárať nič tvorivé ale len ničivé! Pokiaľ tvorcovia pokrivenín ľudského slova budú mať svojich čitateľov, poslucháčov a divákov, nepokročí pozemské ľudstvo ani o piaď za Svetlom.

Slová dnešných ľudí sa musia stať odleskom Slova Božieho. Ľudstvu bolo zvestované:

Na počiatku bolo Slovo! A Slovo bolo u Boha! A Boh bol Slovo!“