Témy:
Bludisko | Trojuholník Posledného súdu | Bahno smrti | Kladivo | Hookov zákon |
Špirála osudu | Traja pútnici | Zakázané knihy | Očistená dedina | Dôchodcovia

Príbeh o krásnej maske

 

Bola raz jedna krásna krajina, kde všetci žili v láske a v mieri.

Jedného dňa do tejto krajiny vstúpil cudzinec a ponúkol ľuďom krásnu masku. Spočiatku aj váhali, ale keďže bola taká krásna, neodolali cudzincovmu nahováraniu. Netrvalo dlho a krásnu masku obdivovali široko ďaleko po celej krajine.

Ona bola na to veľmi hrdá, lebo sa stala mimoriadne žiadanou. Všade, kde sa len objavila, prahli po nej nielen ruky panovníkov, dvoranov ale aj ruky poddaných, málokto zaváhal, každý z nich si ju chcel nasadiť na tvár.

Snáď len niektorí jednoduchí ľudia, niekedy ani vzdelanie nemali, neboli nadšení. Takým sa maska nepáčila. Čudáci prečudesní!

A pritom to bola nielen krásna maska, ale aj zázračná.

Ktokoľvek si ju nasadil na tvár, ona sa okamžite prispôsobila tvári človeka, ktorý ju obdivoval. Bolo jedno, či to bol starec, mladík, muž, či žena, s úzkou tvárou, širokou hlavou, úplne jedno, všetkým, ktorí po nej túžili, bola dobrá.

Celá bola akoby z voskového materiálu, zvláštne sa aj leskla, príjemne voňala, takže ten, kto ju už mal na tvári, nerád sa jej zbavoval.

Ďalšia zázračná zvláštnosť tejto masky bola, že ju ľudia nenosili len počas maškarných bálov, ale ju mohli nosiť celý rok, doma, vonku, v práci, pri zábave, medzi priateľmi, všade, kde si ju človek nasadil. Neobmedzene.

Bola pyšná na seba, pretože všade žala úspechy. Málokde sa jej stalo, že by ju niekto z tváre zhodil, málokto ju odmietol.

A ľudia si na ňu postupne zvykli. Čoraz viac ich bolo takých, ktorí ju nosili celý život, celé rodiny si ju nasadzovali na tvár, málokto sa už potom snažil byť aj navonok takým, akým je.

Ľudia prestali vnímať prirodzenosť a jednoduchosť, nahradila ich pretvárka a lož, všade, kam len oko dohliadlo, bolo vidieť tú istú masku, nikto už nevedel vo svojom okolí, ani u známych, ba ani u svojich najbližších príbuzných doma, koho má vlastne pri sebe. Všade len maska a maska ...

Celá krajina sa do tejto krásnej masky zbláznila. Keby sa nato niekto zhora díval, pripadalo by mu to, že v tej krajine nastal mor krásnych masiek, ktorý sa šíri nekontrolovateľne ďalej – až do úplnej záhuby.

Predsa však jednu zvláštnosť, resp. slabinu mala táto krásna maska.

Na svetle sa cítila zle, to boli vždy jej najhoršie chvíle. Nemala rada ani svetlo, ani teplo, lebo tam sa začala vytrácať, roztápať, stenčovať, a potom už nespĺňala všetky tie túžby ľudí, ktorí chceli zakryť svoju pravú tvár.

Preto si vyberala pre svoje pôsobenie také prostredie, kde sa jej darilo najlepšie – kde bolo čo najviac temna a smradu, aby vynikla jej domnelá krása. Tam sa cítila ako doma.

 

A tak, keď do krajiny vstúpilo poslednými zvyškami verných očakávané Svetlo aj so svojimi pomocníkmi, maska hystericky kričala: „Preč so Svetlom, odstráňte Ho, neverte mu, lebo záhubu vám prinesie!“ Nato sfanatizovaní ľudia v maskách zaútočili na Svetlo a Jeho služobníkov, lenže nepremožiteľné Svetlo bolo silnejšie než všetky svorky služobníkov temnôt, a tak sa do krajiny opäť vrátil pokoj a mier, kde pre žiadnu masku už nikdy viac miesta nebolo.

 

*******

 

A čo ja? Ako som na tom ja?

Ešte stále mám tú krásnu masku na tvári? A je naozaj ešte stále taká krásna? Načo vlastne čakám? Až bude úplne neskoro?

Chcem sa azda dočkať toho, že pribúdajúce Svetlo rozpustí aj tie posledné zdrapy bývalej krásnej masky na mojej tvári? Budem zbabelo čakať, až si všetci naokolo všimnú moju trápnu hru, iba ja sa budem tváriť aj naďalej, že sa nič takého nestalo a budem pokračovať v tomto divadle – už len sám pred sebou?

 

Pamätajme:

 

PRAVDA je to jediné,

čo každému môže pomôcť

(ak len chce),

dostať sa z bludiska temnôt

na Cestu za Svetlom.