(vzorce, heslá, kľúče a brány)
Ľudská spoločnosť na planéte Zem sa v priebehu svojej histórie postupne vydala tým smerom, že to hmotnejšie a materiálne ďaleko predbehlo vo svojom vývoji to duchovné, menej hmotné.
A tak sa aj prírodné vedy, založené na výskume, vyvíjali vyšším tempom než duchovné poznanie, založené na osobnom prežívaní a vyciťovaní človeka.
Materialisti a vedci sú hrdí na výdobytky vedecko-technického rozvoja.
Mnohé javy v prírode vie dnešná veda vysvetliť a detaile popísať, dokonca aj vypočítať vopred, čo sa udeje, ak sa naplnia nejaké známe predpoklady. Zo školy vieme a poznáme matematické či fyzikálne vzorce, ktoré nám umožňujú vypočítať mnohé neznáme veličiny v prospech ľudskej spoločnosti. Napríklad už aj malé deti dnes vedia vypočítať tiaž telesa G=m.g.
Aj na večnú mladosť sa hľadali vzorce, či nejaké zaklínadlá. Už v ďalekej minulosti ľudstvo tušilo, že aj k večnému životu existuje nejaký tzv. vzorec, kód, heslo. Vedeli to mnohí učenci, ale vo väčšine prípadov sa nehľadal večný život vo večnosti, ale na celkom nesprávnom mieste – tu na Zemi.
Ak chcem vojsť do trezoru, musím poznať kód na jeho otvorenie. Ak chcem vyjsť z domu do záhrady, tiež musím pri zamknutých dverách najprv mať kľúč, otvoriť dvere a až potom sa pred mojimi očami odrazu objaví iný svet – záhrada.
Ale takým istým spôsobom môžem vojsť aj zo slnečnej záhrady naspäť do domu, alebo aj do tmavej kobky. Záleží v každom okamihu len na mne, aké kľúče, aké heslá a hlavne aký smer udám môjmu pohybu svojím vlastným rozhodnutím a chcením.
Ľudstvo v hľadaní zmyslu života dnes prepadáva dvom extrémom, pričom sa zväčšujú hlavne dve skupiny ľudí:
-materialisti, ktorí po nelogických vysvetleniach v rôznych náboženstvách, požadujúcich slepú vieru, veria nakoniec len v to, čo sa dá chytiť či skúmať hrubohmotnými nástrojmi ich vedy, pričom vlastné cítenie a vnútro človeka odsúvajú na vedľajšiu koľaj;
-náboženskí fanatici, ktorí slepo veria tomu, čo do nich „natlačia“ ich duchovní vodcovia bez ohľadu nato, či je to v rozpore s dokázanými prírodnými javmi a udalosťami z minulosti alebo nie; takíto energeticky ovládaní neslobodní jedinci sa stávajú v dave im rovnorodých nesamostatných a neslobodných len časťou masy ľudí, ktorých ovláda zopár jednotlivcov pre svoje vlastné pozemské zámery;
Len málo ľudí hľadá vzorce, kódy, heslá a brány k večnému životu hore – nad Zemou.
Len málo ľudí obracia svoje túžbou naplnené zraky smerom ku hviezdam.
Málokto dnes na Zemi hľadá zmysel života v pochopení zákonov a pravidiel svojho vlastného Tvorcu – Stvoriteľa.
Bolo nám však zvestované: Na počiatku bolo Slovo. A to Slovo bol BOH.
Ešte nikdy sa Vám nestalo, že by sa Vám na základe len jedného slova, slovného spojenia alebo vety akoby otvorila brána k nejakému ďalšiemu poznaniu, k nejakej ďalšej komôrke so zapečatenými dvermi, otvorili sa vám také výhľady a riešenia na nejaký aktuálny problém alebo vec, ktoré ste predtým vôbec nepostrehli a nevnímali?Akoby Vám odrazu bola z očí sňatá nejaká neviditeľná páska, ktorá predtým bránila v lepšom výhľade?
To však neboli len tie slovné výrazy, ktoré Vám sňali nejakú pásku z očí, oni boli len sprostredkovatelia, cestičky a kanáliky k tým správnym kódom, heslám, kľúčom od zámky na bráne, ktorá Vás oddeľovala od ďalšieho, vyššieho priestoru a poznania, nakoľko boli splnené podmienky na otvorenie tej správnej brány.
SLOVO osvetlilo temnotu a osvetľuje ju aj dnes. Pochopenie Slova dáva človeku kľúče k bránam do iných svetov.
Ak má človek svoje vnútro, svoje vyciťovanie, čiže ducha živého a otvoreného, má aj kľúče od večnosti, ktoré mu postupne otvoria jednu bránu za druhou na jeho púti stvorením.
Ak sa Pravde otvorí a postaví svojho ducha na druhé miesto ihneď za Bohom, tak môže používať správny vzorec Života pre blaho nielen svoje, ale hlavne pre blaho blížneho svojho.
Ak jedinou túžbou človeka bude túžba po Svetle, po Pravde, potom aicky sa aj jeho život zmení tak, že už inak ako pravdivo nebude môcť ďalej kráčať, a tým aj kladne ovplyvní celé svoje okolie, ktoré tiež môže kráčať spoločne s ním nahor.
Aké je to zrazu jednoduché – stačí len chcieť dobro a začať žiť podľa Pravdy.
Ale kde tú Pravdu nájsť?
V zložitých výpočtoch, na ktoré je potrebné študovať na školách rôzneho typu mnoho rokov, ktorým rozumejú len vyštudovaní profesori a docenti? Alebo v nepochopiteľných a v komplikovaných cudzojazyčných vyjadreniach učených duchovných pastierov, ktorým možno ani oni sami niekedy nerozumejú?
A nebolo nám snáď zvestované, že v jednoduchosti je pravda? Vyberali si Vyslanci Boží svojich pomocníkov medzi kňazmi alebo len medzi učencami? Keď sa kedykoľvek zvestovala Pravda kdekoľvek na Zemi, boli medzi poslucháčmi najmä jednoduchí ľudia, ktorých Pravda oslovila najviac.
Nie je toto tiež dôkazom toho, že Pravda Božia vo svojej jednoduchosti a dokonalosti musí byť pre všetkých? Áno, pre všetkých! Takže aj to je len dôkazom, že Pravda nemá nič spoločné s učením, ale Pravdu je možné vyciťovať svojím vnútrom – svojím duchom!
Každý človek, aj ten najmenej vzdelaný, vie správne vycítiť, kedy je niečo spravodlivé a kedy nie, kedy je niečo čisté a kedy nie, kedy je niečo láskavé a kedy nie. Nato nepotrebuje chodiť do školy alebo do cirkvi. Má to v sebe. Každý.
Takže každý človek má aj predpoklady a kľúče v sebe nato, aby správne pochopil aj zmysel svojho života. Stačí ich len hľadať. Kto hľadá, nájde. Kto nehľadá, nebude mu dané nájsť.
Ja som dlhé roky hľadal, a tak som našiel.
Najprv som sa pri svojom hľadaní dostal k reinkarnácii, k opätovnému narodeniu, ku ktorému som sa už ako malý chlapec staval veľmi radostne a kladne. Knihy od Moodyho boli pre mňa obrovským zjavením.
Neskôr som bol privedený k takým knihám, kde bolo jasne naznačené, že čím viac sa technický rozvoj a vedný výskum ponáral do stále väčších detailov, tým viac sa to približovalo k princípom východných náboženstiev o duchovných dejoch. To bol v mojom dovtedy dosť materialisticky a technicky zameranom človeku ďalší obrovský objav.
A potom prišlo to, čo prísť malo a zrejme aj muselo: Našiel som záchranné lano vo svojom živote – knihu Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu. Odrazu som pochopil večné Božie prazákony stvorenia a ich súvislosti s človekom a zmyslom života.
Až na základe ďalšieho môjho duchovného vývoja a prostredníctvom prežitého som sa v konkrétnych životných situáciách mohol upevniť v presvedčení, že radikálne zmeny v mojom živote som robil preto, lebo som našiel Prameň Života, ktorým som sa nechal viesť.
V ďalšom vývoji prišli knihy Večné zákony – 1,2,3, kde okrem odhalenia niektorých Božích zasľúbení bolo poukázané aj na viaceré proroctvá, ktoré sa v dnešnej dobe napĺňajú, ako aj vysvetlené mnohé súvislosti pôsobenia večných zákonov na Zemi a v niektorých častiach stvorenia.
Ak som dovtedy otvoril Bibliu a prečítal som len jednu stranu, vôbec nič mi to nedalo, nechápal som súvislosti.
Po prijatí toho, že knihy Večné zákony-1,2,3 patria k Posolstvu Grálu, akoby mi páska spadla z očí, akoby som našiel ďalšie kľúče od brán, mohol som kdekoľvek Bibliu otvoriť a prijímal som dovtedy mne akoby zakódované ďalšie informácie a súvislosti so zmyslom života človeka a dnešným dianím.
Heslá sa našli a otvárali sa veľké proroctvá a zasľúbenia pre dnešnú prevratnú dobu Posledného Súdu na Zemi, či už v Starom alebo v Novom zákone. Objavili sa ďalšie súvislosti, ktoré obohacovali a utvrdzovali ma v tom, že to, čo som nachádzal v Posolstve Grálu a vo Večných zákonoch, bolo správne.
Ak sa brány do nebies otvárajú, aj obzor, kam duša dovidí, sa rozširuje.
Darmo sa pousmeje možno nejaký materialista, ak zostane len pri matérii a bude mať hlavu nasmerovanú len k nej - nadol.
Darmo sa pousmeje možno nejaký žid, ak čaká dodnes Mesiáša, ktorého nespoznal.
Darmo sa pousmeje možno nejaký kresťan, keď si myslí, že kto verí v Ježiša, už prešiel.
Darmo sa pousmeje možno nejaký stúpenec iného náboženstva alebo vierovyznania, keď vierou a poslušnosťou v svojho kazateľa si myslí, že už prešiel.
Darmo sa pousmeje možno nejaký čitateľ Posolstva Grálu, keď si myslí, že ak verí v Posolstvo, že to stačí a už prešiel.
Darmo sa pousmeje možno nejaký čitateľ Večných zákonov, keď si myslí, že ak verí vo Večné zákony, už prešiel.
Nezabúdajme, že Syn Boží a Syn Človeka nám odkázali, že nie to, k čomu sa navonok hlásim a dávam takto na známosť, rozhoduje, ale platí:
„Tvoje skutky idú za tebou, spoznajú ťa po ovocí!“
Čo sa týka Slova Božieho, bolo nám zo Svetla pripomenuté, že máme v Slove rozlišovať, čo je tvorivé a čo v poučovaní. Z toho vyplýva, že aj v iných duchovných textoch a knihách je potrebné vedieť rozlišovať, čo je od Boha, čo je Božie zasľúbenie, čo je len proroctvo alebo len informácia o nejakom deji.
Jedine v Živom Slove, ktoré nám prináša Vyslanec Boží, lebo len On je to Slovo, musí sa aj hrubohmotný slovný prejav ponechať v takom nezmeniteľnom znení, ako nám to On ponechal! SLOVO je čin!
Preto už aj v Zjavení Jána bolo ľudstvo varované, že sa k dokonalému Slovu Božiemu nesmie nič pridať a ani ubrať z neho, ani slovo, lebo len Boh je dokonalý a dokonalé je predsa nemeniteľné.
Dokonalosť Božia je kľúč k porozumeniu Božieho diela. A táto dokonalosť sa prejavuje v tom, že láska je spravodlivosť a čistota.
Slovo Božie je nevyčerpateľný Prameň, ktorý nikdy nevyschne.
Preto neustávajme v hľadaní ďalších vzorcov v našom živote, ďalších správnych kódov, otvárajme už tu na Zemi ďalšie brány, už tu a teraz si vedome pripravujme takú budúcnosť, aby sme aj po odložení pozemského tela mohli stúpať a nachádzať ďalšie kľúče, a otvárať tak pri radostnom napĺňaní pravidiel Života večného jednu bránu za druhou, smerujúcou nás na svojej púti do nebies - DOMOV.