Evakuácia

Keď sa po dlhotrvajúcich dažďoch, po náhlom roztopení veľkej pokrývky snehu vylejú vody z korýt riek a potokov, nastáva povodeň. V niektorých prípadoch to treba riešiť krajným rozhodnutím úradov – evakuáciou obyvateľstva.

Keď nejakej krajine hrozí napadnutie pohraničných oblastí vojskami susednej krajiny, nastáva vojnový stav. Často je to nutné riešiť krajným rozhodnutím civilnej obrany – evakuáciou obyvateľstva.

Keď niekde hrozí nukleárne alebo chemické zamorenie okolia, treba prikročiť aj ku krajnému riešeniu – k evakuácii potencionálne ohrozeného obyvateľstva.

Je apríl 2013 (nie 1.apríl), bol som minule na obede, kde v TV bežali správy na jednom zo spravodajských kanálov – bez zvuku. Na obrazovke sa zjavila moderátorka a čosi rozprávala. Zaujal ma popis oznamovanej správy - „Úrady sú pripravené na evakuáciu obyvateľstva.“

Prestal som jesť a čakal som. Keďže nebol pustený zvuk, nevedel som nejakú chvíľku, kde na Zemi a za akých okolností by mala prebehnúť evakuácia. Moderátorka stále niečo závažné oznamovala, a tak som začal sledovať dolu na obrazovke krátke písomné správy.

A išlo to pekne po sebe (nie je to tu napísané odslova doslova, ako to odznelo, ale zmysel zostáva):

<Ešte sú na juhu Slovenska ohrozené niektoré oblasti vysokou vodou>

<Opäť zlyhalo chladenie v jadrovej elektrárni Fukušima>

Moderátorka ďalej oznamovala... Samozrejme, že po chvíľke ukázali aj obrazové zábery z ohrozenej oblasti, ale o to tu teraz nejde.

Ide tu o to, že v krátkom časovom úseku som nevedel, či sa chystá evakuácia na Slovensku, v Japonsku, či na kórejskom poloostrove alebo kde vôbec. Pretože vo všetkých tých troch konkrétnych prípadoch by sa to mohlo za nie až takých nesplniteľných a nepravdepodobných okolností aj naplniť. A to sa v krátkej chvíli objavili dolu bežiace titulky, ktoré mi oznamovali dianie iba na troch miestach Zeme.

A čo inde? Je tam pokoj?

Všetci vieme, že napr. v Afrike už pomaly nebude miesto, kde by nebol nejaký vojenský, či iný konflikt, občianska vojna, Blízky východ možno prirovnať k veľkému sudu s jadrovým pušným prachom, ktorý môže kedykoľvek vybuchnúť, dozvedáme sa, hoci práve oficiálne správy o tom skoro nič nehovoria, že aj po Európe sa šíri nepokoj a hromadné občianske nepokoje, ktoré sú tvrdo potlačované, ale najmä nezverejňované.

Je vôbec na Zemi nejaké miesto, kde sa dá s naprostou istotou povedať, že tu za žiadnych okolností nehrozí žiadna evakuácia? Snáď len tam, kde nie sú ľudia.

Ak vynecháme zlobu ľudí, ktorou sa navzájom medzi sebou ničia a budeme pozorne sledovať počasie dnes na Zemi, ako „vyčíňa“ rôznymi formami, pričom meteorológom napriek najmodernejšej technike zlyháva jedna predpoveď počasia za druhou, aký obraz vidíme?

Niekde nekonečne prší, prichádza povodeň, inde sa dažde menia na silné sneženie, spôsobujúce odrezanie niektorých oblastí od okolitého sveta, na opačnom mieste zemegule je sucho, nie je voda, trasie sa zem, dochádza k ničivým zosuvom pôdy, horia obrovské plochy, vynárajú sa správy o objektívnych hrozbách z vesmíru, skaza sa dokonáva, všetko sa dnes deje v takej miere, že odvšadiaľ oznamujú postihnutí obyvatelia rovnako: „Tak toto tu ešte nebolo, nepamätajú sa na také niečo ani naše babky a dedovia...“

Ale čo sa to vlastne naozaj deje? Sme my, ľudia, vôbec ešte ochotní prijať aj takú alternatívu, že je to odpoveď za naše doterajšie hospodárenie na planéte Zem?

„No ale aké moje hospodárenie, keď som tu na Zemi prvý a posledný raz?“, ohradia sa celé masy obyvateľstva. Málokto dnes pripustí tú pravdu, že sa rodíme do takých osudových pomerov a v takom kúte Zeme, aký sme si zaslúžili aj svojimi predchádzajúcimi životmi na Zemi. Túto dokonalú spravodlivosť iba niektorí vnímajú ako nedeliteľnú súčasť lásky, ktorou sme boli obdarení pri našom prvom príchode na túto planétu až dodnes.

Ako je to teda s nami?

Spomeňme si na biblické podobenstvo Syna Božieho o nevďačných vinároch. Keď sa Ježiš pýtal, čo urobí majiteľ s vinármi, ktorým prenajal vinicu, ale tí ju namiesto zveľadenia pošpinili, zanedbali a na znak „vďaky“ mu ešte zabili nielen poslov ale aj syna, samotní apoštoli odpovedali, že zlých nájomníkov pán vyženie, vinicu očistí a prenajme ju takým nájomníkom, ktorí si to zaslúžia.

Už je lepšie vidieť súvislosť s dnešným dianím?

My, pozemšťania, sme tí nevďační vinári! My sme tí, ktorí sme Pánovi a Majiteľovi tejto Zeme na znak „vďaky“ zabili Jeho Syna, a ešte si to tretina ľudstva dovolí aj oslavovať – ako chcenú obeť od Otca nebeského! Ó, aká domýšľavosť, samoľúbosť a hriešna trúfalosť!

A odpoveď zhora?

Na ľudstvo sa hrnie jedna skaza za druhou, neustále sa všetko zrýchľuje, zintenzívňuje, ako v tlakovom hrnci.

Znamená to, že máme byť k tým, ktorí dnes trpia v poškodených oblastiach, neosobní a neľútostní? Nie, v žiadnom prípade. Máme to v duchu s nimi prežívať a pomáhať. Avšak materiálna pomoc nie je mnohokrát možná, poznáme mnoho prípadov, kedy sa humanitárne pomoc zneužila na vlastné obohatenie sa a k postihnutým došiel iba zlomok pomoci. Takisto aj chudobní by potom museli byť vynechaní z toho, že môžu iným trpiacim pomáhať. Ale tak to nie je. Veď v dokonalom súkolí nie je možná akákoľvek úchylka a nespravodlivosť.

Nespravodlivosť na Zem neprišla odniekiaľ zvonku, ale spôsobili sme ju my, ľudia. Preto aj myšlienky a spoluúčasť na vzdialenom utrpení je pomocou, ktorú si dnes málokto dokáže uvedomiť. Sila myšlienky je oveľa väčšia, než si dnes „technologické a elektronické ľudstvo“ dokáže uvedomiť. Keby aj tí najchudobnejší aspoň poslali vzdialeným trpiacim myšlienky, aby všetci čo najskôr pochopili súvislosti, spojené s ich utrpením, hneď by sa „rozvidnelo“ okolo Zeme. Aj osudové údery by určite zoslabli.

Mnohí sa budú možno pýtať, kde je vlastne ten čarovný návod a riešenie z tejto zdanlivo bezvýchodiskovej a beznádejnej situácie? Hovorí sa, že v jednoduchosti je pravda. Prečo si to teda ľudstvo tak dlho už komplikuje?

PRAVDA!

To je riešenie a cesta z tohto bludiska! Ľudstvo sa odklonilo od Božej Pravdy, od Boha, od Svetla, a preto v čoraz hustejšej tme nechápe to, čo sa na Zemi deje, a tak na prebudenie aspoň niektorých nemnohých to do nás bije s čoraz väčšou intenzitou a frekvenciou.

Ako je to možné, že prvé ľudstvo dokázalo odísť z ohrozených oblastí, kde malo dôjsť k zemetraseniu, k povodni, apod., ako je to možné, že aj dnes mnohé zvieratá ujdú z ohrozených oblastí, kde sa potom čosi veľké stane?

Jednoduchosť je tu odpoveďou – ľudstvo vo svojej domýšľavosti sa odklonilo od prírody, prerušilo kontakt s bytosťami prírody, ktorým prví ľudia načúvali a rozumeli si s nimi. Preto sa aj prírodné živly v súčasnosti na pokyn zhora rozhýbali s veľkou vervou, aby vykonali svoju prácu na Zemi. Už dosť bolo špiny, hrubo-hmotnej, aj myšlienkovej. Bolo nám oznámené, že jemné prírodné elfské bytosti sú na Zemi nahradzované silnejšími, pretože v nastávajúcej očiste Zeme bude treba okrem rôznych očistných činností ju aj poriadne „prekypriť a preosiať“.

Čo je to vlastne povodeň? Je to vymytie a spláchnutie niečoho, čo možno už hnilo a bránilo zdravému vývoju v okolí.

Čo je to vlastne víchrica? Je to rozmetanie čohosi labilného, čo bolo postavené na nepravom základe.

Čo je to vlastne snehová búrka? Sneh je biely a je zobrazením čistoty. Takže snehové búrky očisťujú špinu, ktorú ľudstvo chrlí na Zem ako z odpadového potrubia.

Čo je to vlastne zemetrasenie? Pôdu treba občas aj preorať, aby bola úrodná, najmä ak sa na nej rozmnožili škodcovia.

Čo je to vlastne oheň? Je to prírodný živel, ktorým sa spália zvyšky škodlivého odpadu, ktorý mohol ešte zostať po povodni, víchrici, snehovej búrke alebo po zemetrasení.

Máme byť z tohto zúfalí?

K zúfalstvu vedie okrem iného aj nevedomosť. Pokiaľ ľudia chápu zmysel udalostí, ktoré sa okolo nich dejú, určite s oveľa menšou pravdepodobnosťou prepadnú panike a zúfalstvu.

Ak sa ľudia odklonili od prírody, od Majiteľa Zeme, od svojho Stvoriteľa a Boha, ako sa k Nemu možno vrátiť, keď na Zemi teraz osobne nie je?

Zanechal nám tu On niečo, čoho by sme sa ako záchranného lana mohli chytiť v tejto pohnutej dobe, ktorá sa podľa Biblie nazýva dobou, kedy Boh odvrátil svoju tvár?

V úvode Biblie sú slová: „Na počiatku bolo SLOVO a to SLOVO bol BOH.“

SLOVO. BOH.

Kto Slovo Pánovo nechce (nemá čas, „však potom neskôr“, ...) poznať kvôli niečomu inému, takého človeka ani Pán nebude poznať v čase jeho núdze.

V posolstve Syna Božieho a Syna Človeka sa nepredpovedá len to, čo zlého stihne ľudstvo za svoje minulé previnenia voči vôli svojho Stvoriteľa, ale ako svetielko v tme sa tam nachádzajú aj slová nádeje, záchrany, pre tých, ktorí v pokore prijmú všetko to, čo si kedykoľvek v minulosti sami vytvorili vlastným chcením, či už k zlému alebo dobrému.

Ak sa vrátime k pojmu evakuácia, nemusí to byť, ako sa to po väčšine traduje, vždy spojené s niečím nedobrým, ale treba sa poriadne zamyslieť, aký pravý význam má toto slovo. Je to iným spôsobom povedané presun a ochránenie pred niečím zlým, proste „záchrana“. Hneď to znie lepšie.

Ale zachránení nemajú byť všetci. To by ani v Biblii nestálo, že jeden bude vzatý a druhý ponechaný. Božia záchrana sa týka iba tých, ktorí dajú konečnú všetkému klamstvu a zlu a dobrovoľne sa postavia na stranu Pravdy. Aj v týchto súvislostiach by mali ľudia poznať pravý význam pojmov „Znamenie Syna Človeka“ a „Zjavenie sa a príchod Syna Človeka v oblakoch“.

SLOVO Pánovo hovorí:

<Avšak vopred musia prísť ťažké búrky. Očisťujúce horúčkovité záchvevy musia najprv všetkým preniknúť, aby usmrtili staré skôr, než bude môcť vzniknúť nové. Vy potom, ktorí máte byť schopní všetko prekonať, potrebujete milosť Božiu, aby ste sa opäť mohli vzchopiť, až po všetkých búrkach bude vás nové slnko volať k novému životu!>

<Celá Zem, ktorá vás nosí, vyletí po očiste od temnôt nahor aj s vami do čistejších a svetlejších úrovní.>