„Venujem Anne, Kataríne a Marte,
ako aj všetkým ostatným
veriacim s dobrým chcením,
v nádeji,
že sa z veriacich jedného dňa stanú kresťania.“
Už dlhší čas som nevedel, čo to znamená, keď som v kalendári na deň 11.jún videl poznámku „Božie telo“. Bolo mi jasné, že je to nejaký cirkevný sviatok, a tak som využil to, že tá slávnosť bola aj v TV (14.6.2009 STV2), a urobil som si z toho nejaké poznámky.
Výsledkom sú porovnania medzi povedaným na zmienenej sviatosti a medzi vybranými citátmi z Biblie.
Nebol by som rád, keby sa nasledujúce riadky brali ako kritizovanie, či nebodaj obviňovanie konkrétnych osôb, to určite nebolo zmyslom môjho úsilia. Fakty, ktoré sú uvedené v Biblii, sú tým meradlom, o ktoré som sa snažil vo svojich porovnaniach opierať.
Viem, že kňazské povolanie je veľmi zodpovedná práca, ktorá vyžaduje naozaj citlivého a odvážneho človeka, viem, že sú medzi nimi aj takí, ktorí vedú ľudí k Pravde, ale počas spomínanej slávnostnej omše pri slávení Božieho tela ma niekoľkokrát doslova hrklo, že čo sa to tam hovorí, veď v Biblii je napísané niečo úplne iné.
V evanjeliách nachádzame v slovách Syna Božieho, Ježiša, obrovské množstvo poučení a pokladov, ktoré aj dnes môžeme vo svojich každodenných životoch využiť. Stačí si tieto truhlice so svetielkami len otvoriť a stúpať z tejto tmy ďalej nahor, k Svetlu.
Myslím si, že z radov katolíckej cirkvi to v poslednej dobe najvýstižnejšie vystihol pápež Ján Pavol II., ktorý dňa 14.9.2003 v Bratislave odkázal slovenskému národu:
„Nikdy sa nehanbi za evanjelium, chráň si ho ako najcennejší poklad, z ktorého môžeš čerpať svetlo a silu do každodenného života!“
Pýtam sa, prečo sa mnohí veriaci nedržia týchto slov?
Pre veriacich by to malo byť vážnym dôvodom na zamyslenie sa aj nad tým, prečo tak často slovo ľudské ani medzi duchovnými pastiermi neharmonizuje s evanjeliom; prečo mnohí veriaci dnes veria viac ľuďom v kňazských rúchach než svojmu Bohu; prečo je mnohým ľuďom pohodlnejšie počúvať chlácholivé uspávajúce ľudské slová než Slovo Pánovo, ktoré burcuje k prebudeniu a vedie človeka k duchovnému pohybu; prečo vo vlastnom vynaložení námahy pri hľadaní Pravdy nechcú ľudia radšej spoznávať Vôľu Toho, ktorému vďačia za život, život im predsa nedalo žiadne pozemské spoločenstvo; prečo žobrú o milosť a milosrdenstvo u Toho, ktorého Vôľu vlastne ani nepoznajú?
Keby ľudia spoznali Vôľu Otca nášho nebeského, zistili by s veľkým prekvapením, že už nepotrebujú žiadneho sprostredkovateľa nato, aby sa k svojmu Bohu približovali aj naďalej.
Keby duchovní sprostredkovatelia namiesto k svojim chrámom a obradom usmerňovali a viedli hľadajúcich k plneniu pokynov a pravidiel Najvyššieho v každodennom živote, možno by boli vo stvorení upotrebiteľní, ale takí pastieri, ktorí vedú svojimi slovami a skutkami svoje stádo preč od Pána, budú odvrhnutí aj s tými slepými, ktorí týmto samozvancom napriek mnohým varovaniam uverili.
Kňazom sa stáva človek vtedy, keď sa sám dobrovoľne rozhodne, že chce ľudí viesť k Bohu. Tak prečo mnohí z nich kážu iné, než nám hovorí Pán?
Veriaci hovoria, že veria v Ježiša. Naozaj, veria? Stačí to len povedať? A Jeho SLOVO už poznať netreba? To je viera, hovoriť, že verím?
Ak sa dotkneme v rozhovoroch s nimi niektorých vážnych a chúlostivých tém ohľadom zmyslu života, alebo Božích zákonov a prikázaní, prax života nám veľmi rýchlo ukáže, kto je pre nich bližší.
A počujeme: Kňazi to predsa vyštudovali na teologickej fakulte, tak čo sa tu nejaký nevzdelanec v tomto smere naparuje, čo tu káže a poučuje taký, ktorý bol ešte pred nedávnom ateista? Čo má poučovať tých, ktorí už dlhé roky chodia do kostola a pravidelne sa zúčastňujú cirkevných sviatostí? No a čo keď je niečo iné napísané v Biblii, kňaz to vie určite lepšie, prečo je to tak. Nech si teda ten mudrlant ide so svojimi múdrosťami za kňazom, nás sa to predsa netýka ...
Ale tu si treba priznať, že tu vôbec nejde o ľudí ako takých, tu ide o vec samotnú, a túto vec treba preskúmať.
Každý človek dostal od Boha ten najvyšší dar – slobodnú vôľu. A tak si môže vybrať: slovo ľudské alebo Slovo Božie. Slúžiť dvom pánom sa nedá. Avšak ten, ktorý slúži Bohu, slúži aj ľuďom.
Preto ak sa zavčasu mnohí veriaci neprebudia, zostanú neviditeľnými putami pripútaní vo svojom spoločenstve aj po odchode z tohto pozemského života s podobnými, rovnorodými. V mnohých prípadoch si za svojich Pánov vybrali takých ľudí v kňazských rúchach, ktorí hovoria inak, než nám vraví Pán, a tak pochopiteľne nebudú vpustení na Jeho hostinu.
Do Otcovho Kráľovstva sa vrátia len tí, ktorí budú žiť podľa Jeho Vôle.
Veriaci je ten, kto verí.
Kresťan je ten, ktorý na základe svojej viery sa rozhodol usporiadať si svoj život podľa Slova Ježiša Krista, nášho Pána!
Slovo Pánovo je tým uhoľným kameňom, ktoré oddelí zrno od pliev.
Pozrime sa teda spolu nato, ako sa k nám v dnešnej dobe na jednej strane verejne (aj celoštátne v TV) prihovára jedno zo spoločenstiev prostredníctvom študovaných kňazov, a na druhej strane ako sa k nám prihovára sám Pán, prostredníctvom Biblie, ktorú môže pochopiť aj neštudovaný, a ktorú majú, žiaľ, mnohí veriaci doma len nato, aby bola pekne uložená po šuflíkoch a sekretároch, či viditeľne vystavená vo vitrínach obývačiek.
Poďme sa pozrieť konkrétne nato, ako Slovo Pánovo napĺňajú v praxi Jeho tzv. nasledovníci, ktorí o sebe hovoria, že slúžia Bohu, a teda by mali byť ako duchovní pastieri vzormi pre svoje ovečky, hlavne v plnení pokynov svojho Pána, na ktorého sa tak často vo svojich kázňach odvolávajú.
Snažím sa osloviť len takých veriacich, kde je ešte vôbec záujem vstúpiť do Kráľovstva nebeského. Poďme sa teda pokúsiť spoločne nájsť riešenia a poučenia v Slove Pánovom, aby sme nie svojím žobraním, ale predovšetkým svojimi životmi dokázali, že sme hodní milosrdenstva zo Svetla.
1/
Kňaz: (po úvodných slovách) „...Osobitne by som chcel medzi nami privítať Otca apoštolského nuncia M. G., ktorý bude predsedať dnešnému nášmu sláveniu, Otca biskupa F.R..“.
Biblia:
Matúšovo ev. 23/9,10: 9 Ani Otcom nevolajte nikoho na zemi, lebo len jeden je váš Otec, ten nebeský. 10 Ani sa nedávajte volať Učiteľmi, lebo len jediný je váš Učiteľ, Kristus.
(Tento Boží príkaz je úplne jednoznačný, ale napriek tomu dnes máme v oficiálnom styku alebo pri pobožnostiach v radoch rôznych cirkví toľko Otcov, že je až zarážajúca tá ignorancia, ktorou jednoducho duchovní pastieri nerešpektujú to, čo už pred 2000 rokmi vedel Syn Boží. Preto nato upozornil! Keby sa to dodržiavalo, určite by to nespomenul a nevaroval by nás.
A Učiteľov s veľkým „U“ máme dnes tiež až-až.)
2/
Kňaz: „Naše slávenie je slávenie o najsvätejšom tele a krvi Ježiša Krista. Je to slávenie o tom, že Boh pôsobí osobitne aj takým spôsobom, že premieňa pri sv.omši chlieb a víno na Ježišovo telo a krv,“
Biblia:
Jánovo ev. 1/14: 14 A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.
Matúšovo ev. 4/3,4: 3A pristúpiac k nemu pokušiteľ riekol mu: Ak si Syn Boží, povedz, aby sa tieto kamene stali chlebmi. 4 A on odpovedajúc riekol: Je napísané: Človek nebude žiť na samom chlebe, ale na každom Slove, ktoré vychádza skrze ústa Božie.
(Ak sa Slovo Božie stalo telom, tak sa má sláviť živé Slovo od Boha, a nie Jeho pozemské telo a krv, pretože tak to bolo aj pri Poslednej večeri samotným Ježišom Kristom myslené, aby si ľudia vždy pri spomienke na Poslednú večeru pripomínali, že prijímajú v chlebe a víne SLOVO Božie, podľa ktorého chcú žiť! Najsvätejšie môže byť len SLOVO, nikdy nie pozemské telo!
Čo sa týka chleba z nebies, myslel Ježiš svoje vlastné Slovo, lebo ON bol to SLOVO! A tak Jeho telo a Jeho krv boli myslené symbolicky a obrazne, aby sa poukázalo, že Slovo sa stalo telom a krvou na Zemi.
Ak nás Ježiš upozornil, že človek bude žiť len na Slove skrze ústa Božie, nemôže byť tým chlebom pre večnosť ani Jeho pozemské telo ani krv, ale Jeho SLOVO Božie, lebo len Slovo je večné! To je ten pokrm z nebies!)
3/
Kňaz: (spoločné priznávanie viny) „...je to moja vina, moja preveľká vina..... ... ....preto prosím blahoslavenú Máriu, vždy pannu, všetkých anjelov a svätých, ... nech sa zmiluje nad nami Boh, nech nám hriechy odpustí a privedie nás do života večného. Amen“
Biblia:
Matúšovo ev.12/31: Hriech proti Duchu Svätému - 31 Preto vám hovorím: Ľuďom sa odpustí každý hriech i rúhanie, ale rúhanie proti Duchu sa neodpustí.
Pavlov list Židom 6/4-6: 4 Veď nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého, 5 zakúsili dobré Božie slovo a sily budúceho veku, 6 a potom odpadli, aby sa znova obnovili pokáním, pretože v sebe znova križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech.
Lukášovo ev. 11/27,28: 27 Ako to hovoril /Ježiš/, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: "Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval."/Mária/ 28 Ale Ježiš povedal: "Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie Slovo a zachovávajú ho."
Zjavenie Jána 15/4: 4 Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno?! Veď ty jediný si Svätý; prídu všetky národy a budú sa ti klaňať, lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy.
Zjavenie Jána 22/8,9: 8 Ja, Ján, som to počul a videl: A keď som to počul a videl, padol som k nohám anjela, ktorý mi toto ukázal a chcel som sa mu klaňať. 9 Ale on mi povedal: "Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov prorokov a tých, čo zachovávajú slová tejto knihy. Bohu sa klaňaj!"
(Keď si človek vypočuje spoločné priznávanie hriechov pri omši, tak ho nič iné nemôže napadnúť, len to, že je to aj Ježišom odsúdené žvatlanie ako pohania, pred čím nás Syn Boží varoval. Veriaci by takisto mali z Biblie vedieť, že Ježiš doporučoval aj to, ako sa modliť.
Ďalej boli vznesené prosby k Márii, k anjelom, k „svätým“, hoci Syn Boží jasne povedal, kto je Jeho matkou, kto je Jeho priateľom, aj kto je blahoslavený (ten, kto počúva Slovo Božie a zachováva ho).
V Zjavení Jána je jasne napísané, že Svätý je len Boh! Ak sa aj v dnešnej Biblii nachádzajú rôzni „svätí“, je to v rozpore s upozornením zo Zjavenia Jána, a to je tiež len jeden z dôkazov, že aj do Biblie sa za tie stáročia pri prekladoch a zmenách, ktoré v nej robili aj samotní pápeži, dostali také pomenovania, ktoré tam nepatria. Žiadni svätí neexistujú, pretože Svätý môže byť len Stvoriteľ a všetko to, čo priamo s Ním súvisí!
Svätí nemôžu byť žiadni ľudia, pretože človek je len časťou Jeho stvorenia, nie je časťou Boha!
V Zjavení Jána, keď sa chcel Ján pokloniť anjelovi, ten ho upozornil, že sa má jedine Bohu klaňať! Tak načo sa potrebujú ľudia klaňať a prosiť Máriu, anjelov a kadekoho, aby im Boh odpustil? Ak porušujú Božie zákony, tak nech sa obracajú s prosbou na Boha! Je Mária Boh? Je anjel Boh?
A nemajú snáď tí, čo týmto mrmlaním na omši si priznávajú hriechy, pre ich odstránenie aj niečo sami urobiť? Niečo v živote samotnom? To už budú títo veriaci len žobráci, alebo naopak sa natoľko povyšujú, že im stačí niekde odmrmlať nejaké naučené frázy a Boh ich s vďakou ako nejaký chudák vypočuje, odníme s radosťou cudzie hriechy, takže môžu v tom hrešení znovu pokračovať, lebo ak to Boh pre nich už raz urobil, prečo by to nerobil aj opakovane?
K čomu je tá predstieraná pokora, keď zákony a vôľa Pánova je takýmto veriacim pohanom cudzia?!
Však aj počúvanie Slova Božieho a jeho zachovávanie, čiže jeho dodržiavanie, vyžadoval od ľudí Syn Boží, Ježiš, ak chcel byť niekto blahoslavený! Nestačilo len nosiť Syna Božieho na prsiach, alebo veriť.
Ruku na srdce! Je opakované to isté žobranie tým zachovávaním Slova, o ktorom Kristus hovoril – tým životom podľa Slova Božieho?
Skutočnosť je taká, že toto je len obyčajné požadovanie smerujúce k Bohu, a tým aj neskonalá drzosť voči Najvyššiemu žobrať Ho o odpustenie tam, kde nie je snaha poznať Jeho Vôľu!
Ak Pavol vo svojom liste židom napísal, že nie je možné, aby ten, kto zakúsil Slovo Božie, aby sa znova obnovil pokáním, pretože križujú znovu v sebe Syna Božieho, je tu z Biblie jasný odkaz: Pokiaľ nebudete žiť podľa Slova Syna Božieho, križujete Ho znovu v sebe, a nepomôže vám žiadne pokánie, lebo je to len obyčajná pretvárka a faloš.
Už neraz ľudia zakúsili Slovo Božie /poznajú ho/, takže aj z Biblie môžu vedieť, ako majú žiť. To nech je teda všetkým veriacim pútnickou palicou na ceste za Pravdou!)
4/
Kňaz: „Ježišu, prosíme Ťa, pomáhaj nám uctievať tajomstvo Tvojho tela a krvi.“
Biblia:
Matúšovo ev. 10/28: 28 Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle.
Jánovo ev. 6/60-66: 60 Keď to počuli jeho učeníci, mnohí z nich povedali: "Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!" 61 Ježiš vedel sám od seba, že jeho učeníci na to šomrú, a opýtal sa ich: "Toto vás pohoršuje? 62 A čo, až uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým? 63 Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. 64 Ale niektorí z vás neveria." Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí. 65 A povedal: "Preto som vám hovoril: Nik nemôže prísť ku mne, ak mu to nedá Otec." 66 Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac s ním nechodili.
Jánovo ev. 8/47: 47 Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha."
(Ak niekto prosí, aby mu Ježiš pomohol pri správnom uctievaní, a Ježiš mu povie, že len Duch oživuje, telo nič neosoží, tak prečo nikto nevidí, že telo, ani krv nemôžeme uctievať, ale len to je uctievaniahodné, čo sa telom a krvou stalo, keď prišlo na Zem – SLOVO Božie!
Slovo Pánovo treba uctievať tým, že sa Ho najprv budem snažiť pochopiť, a potom Ho vo svojom živote aj použijem!
Život podľa Svätého Slova je zároveň aj Jeho uctievanie! Toto je to, čo od nás požaduje Boh, ak chceme raz vojsť do jeho Kráľovstva.
Preto aj Ježiš hovoril, že sa nemusíme báť tých, čo zabíjajú telo, ale tých, čo zabíjajú dušu s telom.
A ten, kto sám nedodržiava, alebo vedie druhých k tomu, aby nedodržiavali Slovo Pánovo, zabíja dušu. Nechcime teda patriť k tým nešťastným, ktorí nie sú z Boha, lebo nepočúvajú slová Božie, nakoľko slová ľudí sú im milšie!
Ak sa rozhodneme žiť v radosti podľa najsvätejšej vôle Pánovej, potom pochopíme veľmi ľahko to tajomstvo Ježišovho tela a krvi, Jeho uctievanie bude nám každým okamihom celkom prirodzené, takže už nebude vôbec treba o milosrdenstvo žobrať, ani prosiť.)
5/
Kňaz: Čítanie z listu Pavla Hebrejom ... na konci: „Počuli sme Slovo Božie.“
Biblia:
Jánovo ev. 1/1: Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to SLOVO bol BOH.
Markovo ev. 7/5-9,13: 5 Farizeji a zákonníci sa ho opýtali: "Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami?" 6 On im povedal: "Dobre o vás, pokrytcoch prorokoval Izaiáš, ako je napísané:
„Tento ľud ma uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. 7 No darmo si ma ctia, lebo náuky, čo učia, sú iba ľudské príkazy." 8 Božie prikázanie opúšťate a držíte sa ľudských obyčajov." 9 A hovoril im: "Šikovne viete zrušiť Božie prikázanie, aby ste si zachovali svoje obyčaje. 13 A rušíte Božie slovo pre svoje obyčaje, ktoré si odovzdávate. A mnoho iných podobných vecí robíte."
Lukášovo ev. 4/8: 8 Ježiš mu povedal: "Je napísané: "Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine Jemu budeš slúžiť."
Malachiáš 1/6, 7: Syn ctí Otca a sluha svojho Pána; ale jestli som ja Otec, kde je moja česť? A jestli som Pánom, kde moja bázeň? hovorí Hospodin Zástupov, vám, kňazi, ktorí opovrhujete mojím menom a hovoríte: V čom opovrhujeme tvojím menom? Donášate na môj oltár poškvrnený chlieb a hovoríte: Čím ťa poškvrňujeme? Tým, že hovoríte: Stolom Hospodinovým sa opovrhuje.
(Keby apoštol Pavol bol Bohom, tak by aj jeho listy, ktoré napísal a posielal, boli slová Božie.
Ako si to niekto, kto o sebe tvrdí, že je služobníkom Božím, vôbec môže dovoliť verejne prehlasovať, že listy Pavlove, listy človeka, sú Slovom Božím?!
Ako je to možné, že si nikto z veriacich nevšimne ten obrovský rozpor medzi tým, keď sa cituje z listov apoštolov a pridá sa k tomu veta, že počuli sme Slovo Božie a medzi tým, čo vieme takisto z Biblie, že SLOVO je BOH.
Je apoštol Pavol Bohom? Ak nie, ani jeho listy nemôžu byť Slovom Božím! Slovom Božím by mohli byť len citované slová Syna Božieho, ale nie celý list!
Nenapĺňajú sa aj v tomto slová Ježišove, že týmto spôsobom rušia ľudia Božie Slovo pre svoje obyčaje? Nie sú ľudia, ktorí takéto obyčaje slepo prijímajú, práve ten Ježišom menovaný ľud, ktorý Boha uctieva len perami, ale ich srdce je ďaleko od Neho, nakoľko si povýšili nad Božie prikázania svoje obyčaje (omše) a ľudské príkazy (cirkevné prikázania)?
Ak sa máme len Pánovi klaňať, prečo sa veriaci na pokyn svojej cirkvi klaňajú Márii, rôznym „svätým“ ľuďom, ktorí vôbec svätými nikdy neboli a ani nebudú, lebo len Boh je svätý!?
Už v Starom zákone Hospodin hovorí kňazom, že opovrhujú menom svojho Otca a Hospodina. Je to dnes inak? Vedú dnes všetci kňazi svojich poslucháčov k Bohu – k Slovu Božiemu? Alebo len do svojich kostolov a k svojim obradom podľa ľudského príkazu svojich cirkví?)
6/
Kňaz: „Aká pestrosť, a predsa jednoliatosť v túžbe žiť Kristovo evanjelium.“
Biblia:
Jánovo ev. 14/6, 15, 21: 6 Ježiš mu odpovedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa.
15 Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.
21 Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého."
Matúšovo ev. 10/34-37: Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem: Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.
(Túžba po Svetle, túžba po Pravde, túžba žiť podľa Kristovho evanjelia by mala byť najväčšia túžba človeka. Životom podľa Božích príkazov a večných zákonov dokazuje človek, že Boha miluje. Nie tým, že na niečí pokyn si popri Bohu vytvorí ďalšie modly.
Ten, kto sa klania a vzýva modly, alebo miluje nejakého človeka viac ako Syna Božieho, čiže Slovo Pánovo, dokazuje, že nie je hoden milosrdenstva svojho Boha.
Človek, ktorý kvôli niečomu inému nepozná Slovo Pánovo, toho ani Pán nebude poznať v čase jeho núdze.)
7/
Kňaz: „Kiežby ľudia na kresťanoch videli, čím sa pravidelne sýtia. Kiež by im Kristus, prijatý do srdca, žiaril z tváre v reakcii slov, činov, predovšetkým činov. Keď prijímame obyčajný chlieb, naše telo si ho premení na seba, uvažoval sv.Augustín. Keď jeme chlieb z neba, eucharistiu, On si premieňa nás, Kristus sám nás pripodobňuje sebe.“
Biblia:
1.Petrov list 4/11: 11 Keď niekto hovorí, tak len ako Božie slovo; keď niekto slúži, tak len z moci, ktorú uštedruje Boh, aby bol vo všetkom oslávený Boh skrze Ježiša Krista. Jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen.
Markovo ev. 8/38: Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď príde v sláve svojho Otca s anjelmi.
Jánovo ev. 17/17-26 (Ježiš prehovára s Otcom): Posväť ich v svojej Pravde! Tvoje Slovo je Pravda. Ako si ty mňa poslal na svet, tak som i ja ich poslal do sveta. A ja za nich posväcujem sám seba, aby aj oni boli posvätení v pravde. Ale neprosím len za týchto, ale aj za tých, ktorí majú skrze ich slovo uveriť vo mňa, aby boli všetci jedno, ako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si mi dal, dal som ja im, aby boli jedno, ako sme my jedno, ja v nich a ty vo mne, aby boli dokonalí v jedno, aby svet vedel, že si ma ty poslal, a že si ich miloval ako si mňa miloval. Otče, ktorých si mi dal, chcem, aby, kde som ja, aj oni tam so mnou boli, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred založením sveta. Spravodlivý Otče, a svet ťa nepoznal, ale ja som ťa poznal, aj títo poznali, že si ma ty poslal. A oznámil som im tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a ja v nich.
(Kiežby by ľudia v mnohých kresťanoch videli svoje vzory, ako sa má žiť podľa Slova Krista, nášho Pána, pretože v mnohých veriacich tieto vzory nevidieť.)
8/
Kňaz: „Buďme takí ako Kristus Chlieb. A sýťme láskou tých, ktorí vyhladli a prahnú po niekom, kto im pomôže nájsť pokrm, po ktorom už človek nevyhladne. Amen.“
Biblia:
Skutky apoštolov 12/24: A Božie Slovo sa šírilo a rozmáhalo.
Skutky apoštolov 13/48, 49: Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo Slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život. A Pánovo Slovo sa šírilo po celom kraji.
Jánovo ev. 5/43-47: Ja som prišiel v mene svojho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo svojom vlastnom mene, toho prijmete. Ako vy môžete uveriť, ktorí prijímate chválu jedni od druhých, a chvály od samého, jediného Boha nehľadáte?! Nedomnievajte sa, že ja budem na vás žalovať u Otca; jesto, kto na vás žaluje, Mojžiš, v ktorom vy nádej skladáte. Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste mne, lebo on písal o mne. Ale ak neveríte jeho písmam, ako uveríte mojim slovám?
Jánovo ev. 6/32-39: Amen, amen vám hovorím, že nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva chlieb z neba, ten pravdivý. Lebo tým chlebom Božím je ten, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život. Vtedy mu povedali: Pane, dávaj nám vždy ten chlieb. A Ježiš im povedal: Ja som ten chlieb života; kto príde ku mne, nebude nikdy lačnieť, a kto verí vo mňa, nebude nikdy žízniť. Ale povedal som vám, že ste ma aj videli aj neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a toho, kto príde ku mne, nevyženiem von. Lebo som nezostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som nestratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň. Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň.
Jánovo ev. 6/54-58: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa. Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky.
Jánovo ev. 8/12-16: Potom im zase hovoril Ježiš a riekol: Ja som Svetlo sveta. Ten, kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tme, ale bude mať svetlo života. A farizeovia mu povedali: Ty svedčíš sám o sebe; tvoje svedectvo nie je pravdivé. A Ježiš odpovedal a riekol im: I jestli ja svedčím sám o sebe, je moje svedectvo pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Ale vy neviete, odkiaľ prichádzam alebo kam idem. Vy súdite podľa súdu tela; ja nesúdim nikoho. Ale aj jestli ja súdim, môj súd je pravdivý, lebo nie som sám, ale som ja a ten, ktorý ma poslal, Otec.
Jánovo ev. 8/31,32: Vtedy povedal Ježiš Židom, ktorí mu uverili: Keď vy zostanete v mojom Slove, vpravde ste mojimi učeníkmi a poznáte Pravdu, a Pravda vás vyslobodí.
(Keby sa len takto prehováralo k veriacim – zopár usmerňujúcimi slovami – bez sebavyzdvihovania, a nechalo by sa na nich, aby si v Biblii vlastnou námahou našli zmysel povedaného, a tým by si svoje životy usporiadali len a len podľa Slova Kristovho, bolo by dnes na zemi určite viac pravých kresťanov, než veriacich, pretože teraz je to presne naopak.
Určite by sa lepšie žilo, lebo medzi veriacimi by nemohlo klíčiť ohováranie, závisť, nenávisť, zloba, klamstvo, pretvárka, zlodejstvo a vražda, ale naopak, boli by oni tými vzormi pre ostatných ľudí. Sú dnes veriaci vzormi?
Takto tu máme stovky miliónov veriacich, ktorí kresťanmi vlastne ani nie sú, lebo slová a obrady ich cirkví sú im bližšie než Slovo Pánovo, a tak sa len bezcieľne potulujú a hľadajú rozruch či rozptýlenie vo svojich životoch na prehlušenie svojho prebúdzajúceho sa svedomia a vnútorného duševného hlasu, ktorý čoraz viac v tom všeobecnom morálnom úpadku kričí o pomoc.
Ak JEŽIŠ je vtelené Slovo Božie, je Svetlo sveta, potom ten, kto prijíma Jeho telo a pije Jeho krv, prijíma Jeho Slovo, ostáva v Ňom, a tak bude žiť naveky.)
9/
Kňaz: „Sviatosť Kristovho tela a krvi je žriedlom, vrcholom celého života cirkvi. Prosíme Ťa, Pane, aby toto veľké tajomstvo viery bolo našou spásou a požehnaním pre celý svet.“
Biblia:
Matúšovo ev. 7/21,23: 21 Nie každý, kto mi hovorí: "Pane, Pane," vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. 22 Mnohí mi v onen deň povedia: "Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Nevyháňali sme, v tvojom mene zlých duchov a neurobili sme v tvojom mene veľa zázrakov?" 23 Vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa vy, čo páchate neprávosť!
Lukášovo ev. 6/46: Čo ma oslovujete: "Pane, Pane," keď nerobíte, čo hovorím?
Matúšovo ev. 6/32,33: Otec vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv Kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť, a to všetko vám bude pridané.
1. Jánov list 4/1-6: Milovaní, neverte každému duchu, ale skúšajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. Po tomto znajte Ducha Božieho: každý duch, ktorý vyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, je z Boha; a každý duch, ktorý nevyznáva Ježiša Krista, prišlého v tele, nie je z Boha, a to je ten duch antikristov, o ktorom duchu ste počuli, že príde, a je už aj teraz na svete. Vy ste z Boha, dieťatká, a zvíťazili ste nad nimi, pretože ten, ktorý je vo vás, je väčší ako ten, ktorý je vo svete.
Oni sú zo sveta, preto hovoria zo sveta, a svet ich čuje.
My sme z Boha: kto zná Boha, čuje nás; kto nie je z Boha, nečuje nás. Stadiaľ poznáme Ducha Pravdy a ducha bludu.
(Ježiš už vtedy vedel, že mnohí z tých, ktorí sa neriadia Božím Slovom, ho oslovujú Pane, Pane. Kde dnes najviac počujeme slová Pane, Pane? Predsa v cirkevných kruhoch! Ten odkaz Ježišov nepatrí len obyčajným ľuďom, ale hlavne smeruje ku kňazom!
Apoštol Ján, ktorý bol u Ježiša najobľúbenejší, sa prihovára k svojim milovaným, aby neverili hocikomu, ale aby si každého skúšali, či je z Boha.
Skúšate to Vy, dnešní veriaci, alebo ak niekto študoval teológiu, podľa Vás už nemôže byť služobníkom temna, preto ho už netreba skúšať? Netreba si porovnať jeho slová s Bibliou?
Vyznať Ježiša, prišlého v tele, znamená vyznať Slovo Pánovo, prišlé v tele na túto Zem. Potom budete z Boha. A vyznať Slovo znamená žiť podľa Slova.
Toto je to veľké tajomstvo viery, ktoré má byť spásou a požehnaním pre celý svet!)
10/
Kňaz: (spievaný Otčenáš...)
Biblia:
Matúšovo ev. 6/5-13: A keď sa modlíš, nebudeš ako tí pokrytci, lebo oni sa radi stojaci modlia v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Amen vám hovorím, že tam majú svoju odplatu. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne. Ale keď sa modlíte, nežvatlite ako pohania, lebo sa domnievajú, že pre tú svoju mnohomluvu budú vyslyšaní. Teda nebuďte im podobní, lebo váš Otec vie, čo potrebujete, prv než by ste ho vy prosili.
Vy sa teda modlite takto: Náš Otče, ktorý si v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno! Nech príde tvoje kráľovstvo! Nech sa stane tvoja vôľa ako v nebi, tak aj na zemi! Daj nám dnes náš každodenný chlieb a odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás v pokušenie, ale nás zbav zlého, lebo tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen.
(Ak raz Ježiš povie k Otčenášu, že sa takto modlite, nikdy nepovedal – spievajte spoločne! Tobôž nepovedal mrmlajte a žvatlite ako stádo pohanov!)
11/
Kňaz: „Uvažujme spolu so sv.anjelským učiteľom Tomášom Akvinským. Keď nás chcel jednorodený Boží Syn urobiť účastnými na svojej Božskej prirodzenosti, prijal našu prirodzenosť a stal sa človekom, aby ľudí urobil bohmi.
A okrem toho všetko, čo si vzal z nášho, použil pre našu spásu. Lebo svoje telo priniesol na oltári Kríža Bohu Otcovi, na obetu za naše zmierenie a svoju krv vylial ako výkupnú cenu a zároveň na očistný kúpeľ, aby sme boli vykúpení z biedneho otroctva a očistili sa od všetkých hriechov.
A aby nám zostala trvalá pamiatka tohto veľkého dobrodenia, zanechal svoje telo za pokrm a svoju krv za nápoj, ktoré majú veriaci prijímať pod spôsobmi chleba a vína. Aká vzácna a obdivuhodná hostina, spásonosná a preplnená každou dobrotou.
Nijaká iná sviatosť nie je spasiteľnejšia ako táto, ktorou sa očisťujú hriechy, zveľaďujú cnosti a myseľ s napĺňa hojnosťou všetkých duchovných darov.“
Biblia:
Jánovo ev. 5/22: Lebo Otec nesúdi nikoho, ale všetok súd oddal Synovi, aby všetci ctili Syna, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí Otca, ktorý ho poslal. Amen, amen vám hovorím, že ten, kto čuje moje Slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepríde na súd, ale prešiel zo smrti do života.
Pavlov list Korinťanom 1/18: Lebo Slovo Kríža je bláznovstvom pre tých čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou.
Matúšovo ev. 15/14: Nechajte ich; sú slepými vodcami slepých. A keď slepý povedie slepého, obidvaja padnú do jamy.
Pavlov list Galaťanom 6/5-10: 5 Veď každý ponesie svoje vlastné bremeno. 6 Ten, koho vyučujú slovo, nech sa delí o všetky dobrá s tým, kto ho vyučuje. 7 Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať.
Žalm 62/13: 13A tvoja je, ó, Pane, milosť, lebo ty odplatíš každému podľa jeho skutku.
Matúšovo ev. 16/27: 27 Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.
Jeremiáš 17/10: 10Ja Hospodin spytujem srdce a skúšam ľadviny, nato, aby som dal každému podľa jeho cesty, podľa ovocia jeho skutkov.
Job 34/11: 11Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá nájsť každému podľa toho, aká je čia cesta.
Ezechiel 7/3-9, 15,16, 25-27: 3Teraz už koniec na teba, a vypustím na teba svoj hnev a budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a uvrhnem na teba všetky tvoje ohavnosti. 4A moje oko sa nezľutuje nad tebou, ani nebudem šetriť; ale uvrhnem tvoje cesty na teba, a tvoje ohavnosti budú v tvojom strede, a zviete, že ja som Hospodin. 5Takto hovorí Pán Hospodin: Zlo, jedno zlo, hľa, prichádza. 6Koniec prichádza, prichádza koniec; zobudil sa proti tebe; hľa, prichádza to. 7Prichádza na teba tvoj osud, obyvateľu zeme; prichádza čas, už je blízko deň, totiž deň hrmotu a nie radostného výskotu po vrchoch. 8Teraz už skoro vylejem na teba svoju prchlivosť a dokonám proti tebe svoj hnev, budem ťa súdiť podľa tvojich ciest a uvrhnem na teba všetky tvoje ohavnosti, 9a moje oko sa nezľutuje, ani nebudem šetriť, naložím na teba podľa tvojich ciest, a tvoje ohavnosti budú v tvojom strede, a zviete, že ja Hospodin bijem.
15Meč bude hubiť vonku, vnútri mor a hlad; ten, kto bude na poli, zomrie mečom, a kto bude v meste, toho strávi hlad a mor. 16A jestli aj niektorí z nich uniknú útekom, budú na vrchoch, všetci budú úpieť ako holubi údolí, každý pre svoju neprávosť.
25Záhuba ide, a budú hľadať pokoj, ale ho nebude. 26Skaza na skazu príde, a novina bude za novinou; budú hľadať videnie od proroka, ale zákon zahynie od kňaza a rada od starcov. 27Kráľ bude žalostiť, a knieža si oblečie spustošenie, a ruky ľudu zeme budú predesené. Učiním im podľa ich cesty a budem ich súdiť ich súdmi, a zvedia, že ja som Hospodin.
Matúšovo ev. 22/29-38: Ježiš im povedal: "Mýlite sa, lebo nepoznáte Písmo ani Božiu moc. Pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi. A o vzkriesení mŕtvych ste nečítali, čo vám povedal Boh, keď vravel: "Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba"? A On nie je Bohom mŕtvych, ale živých." Keď to počuli zástupy, žasli nad jeho učením.
Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie? On mu odpovedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie.
(Ak je v prvom Božom prikázaní povedané, že nebudeš mať iných Bohov, tak sa nemohol ani Ježiš stať človekom preto, aby ľudí urobil bohmi! Môže sa stať človek Bohom?!
Veď to je totálne rúhanie sa Bohu a priame popretie prvého Božieho prikázania zo strany kňazov!
A to ešte aj v televízii verejne celý národ mohol počuť.....
Žiadne telo, preliata krv, ani smrť Ježišova na Kríži, čiže Jeho zavraždenie, nemôže byť spásou človeka, takisto žiadna cirkevná sviatosť nemôže sa povýšiť na najsvätejšie Slovo Božie, ktoré jedine je tou Božou pomocou na ceste spásy človeka!
Tu je vidieť ďalšie povyšovanie vlastných sviatostí na Boha! A Ty, veriaci, daj si odpoveď na otázku: Ako dopadnú tí, ktorí sa povyšujú?
Na mnohých miestach Biblie je jasne napísané, že človek musí všetko zlé odčiniť do posledného haliera. Takže žiadne sňatie hriechov niekým iným, ani Synom Božím!
Čo zaseješ, musíš zožať – to Ti hovorí Tvoj Pán, BOH!
Takže nenechaj sa uchlácholiť tými slepými pastiermi, ktorí vedú svoje takisto slepé ovečky do jamy. Spamätaj sa zavčasu a keď ti Pán naznačuje, že zákon zahynie od kňaza, tak sa nespoliehaj na slová ľudí, ale len na svojho Hospodina, pretože On nebude Bohom mŕtvych, ale Bohom živých.)
12/
Kňaz: (polospievané) „Modlime sa. Dobrotivý Bože, Ty si nám dal pravý chlieb z neba. Posilňuj nás týmto duchovným pokrmom, aby sme vždy žili v Tebe a v posledný deň vstali na večnú spásu, skrze Krista, nášho Pána. Amen.“
Biblia:
Jánovo ev. 4/34: 34 Ježiš im povedal: "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a dokonať jeho dielo“.
Matúšovo ev. 23/13: 13 Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte.
Lukášovo ev. 11/52: 52 Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania! Sami ste nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili.
1. Jánov list 5/1-3: Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje toho, kto zrodil, miluje aj toho, ktorý sa z neho narodil. Po tom známe, že milujeme deti Božie, keď milujeme Boha a zachovávame Jeho prikázania. Lebo toto je tá láska Božia, aby sme zachovávali jeho prikázania, a jeho prikázania nie sú ťažké.
(Menej je niekedy viac, takže by možno stačili takéto pekné a povzbudivé slová a veriaci by už samostatne kráčali a hľadali ďalej sami. Najmä ak si každý veriaci uvedomí, že pravý chlieb z neba nepochádza od ľudí, ale od Boha.
Keďže Boh tu teraz osobne na Zemi nie je, nechal tu Chlieb Života večného vo svojom Božom Slove, ktoré nás posilňuje na ceste do neba.)
13/
Kňaz: „Ako pútnici do nebeskej vlasti, sme teraz povolaní kráčať ulicami Bratislavy, aby sme svedčili o viere v eucharistiu, ktorá je oporou nášho putovania a putom nášho spoločenstva.
V tomto milostivom čase slávenia najsvätejšieho Kristovho tela a krvi chceme prosiť pre všetkých ľudí dar milosti a milosrdenstva.“
Biblia:
Matúšovo ev. 6/5-8 (O modlitbe): 5 A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. 6 Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. 7 Keď sa modlíte, nežvatlite ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. 8 Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili.
(Ak mi Ježiš povie, že nemám byť pri svojich modlitbách ako pokrytec a predvádzať sa po uliciach, aby ma ľudia videli, tak prečo nepôsobia kňazi ako vzor pre svoje ovečky a nemodlia sa v tichosti?
Ak Vás Pán upozorní, aby ste neboli ako spomínaní pokrytci, rozhodnite sa, či budete počúvať neposlušných vodcov alebo svojho Boha, pretože ak budete načúvať viac predstaviteľom svojho spoločenstva než upozorneniam svojho Boha, naozaj sa Vám toto všetko stane putom k Vášmu pozemskému spoločenstvu, ktoré takisto zo Svetla dostane svoju odmenu v tom, že sa ako pokrytec nedostane do Kráľovstva Božieho.)
14/
Kňaz: (polospievané čítanie z Biblie o tom, ako Ježiš hovoril „Ja som chlieb života...“)
Biblia:
Matúšovo ev. 13/14,15: 14 Tak sa na nich spĺňa Izaiášovo proroctvo: "Budete počúvať; a nepochopíte, budete hľadieť; a neuvidíte. 15 Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počujú a oči si zavreli, aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa, aby som ich nemohol uzdraviť."
Lukášovo ev. 8/5-18 (Podobenstvo o rozsievačovi): 5Vyšiel rozsievač rozosiať svoje semeno. A v tom, ako rozsieval, niektoré padlo vedľa cesty a zašliapalo sa, a zožrali ho nebeskí vtáci. 6A iné padlo na skalu a vzíduc uschlo, pretože nemalo vlahy. 7A zase iné padlo medzi tŕnie, a tŕnie vzrastúc spolu s ním udusilo ho. 8A opäť iné padlo na dobrú zem a keď vzišlo, donieslo stonásobný úžitok. A keď to hovoril, zavolal: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!
9A jeho učeníci sa ho pýtali a vraveli: Aké je to podobenstvo? 10A on povedal: Vám je dané poznať tajomstvá Kráľovstva Božieho, ale ostatným sa hovorí v podobenstvách, aby hľadiac nevideli a čujúc nerozumeli.
11A podobenstvo je toto: Rozsievač seje Slovo Božie. 12A tí vedľa cesty sú, ktorí čujú, ale potom prichádza diabol a vyníma Slovo z ich srdca, aby uveriac neboli spasení. 13A tí na skale sú takí, ktorí, keď počujú, prijímajú slovo s radosťou, ale tí nemajú koreňa, ktorí veria do času a včas pokušenia odpadávajú. 14A zase to, ktoré padlo do tŕnia, to sú takí, ktorí počuli, ale idúc bývajú udusení starosťami, bohatstvom a rozkošmi života a nedonášajú úžitku. 15A čo do toho v dobrej zemi, to sú tí, ktorí, keď počuli, v šľachetnom a dobrom srdci podržujú Slovo a donášajú úžitok v trpezlivosti. 16A nikto, keď zažne sviecu, nepokrýva ju nádobou alebo nestavia pod posteľ, ale stavia na svietnik, aby tí, ktorí vchádzajú, videli svetlo. 17Lebo nie je ničoho tajného, čo by nemalo byť zjavené, ani ukrytého, čo by sa nemalo zvedieť a vyjsť najavo. 18Tedy hľaďte, ako čujete, lebo kto má, tomu bude dané; a kto nemá, od toho bude odňaté aj to, o čom sa domnieva, že to má.
Jánovo ev. 14/23-26: Keď ma niekto miluje, ten bude ostríhať moje Slovo, a môj Otec ho bude milovať, a prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. Kto ma nemiluje, ten neostríha mojich slov. A Slovo ktoré čujete, nie je moje Slovo, ale toho, ktorý ma poslal, Otcovo. Toto som vám hovoril, kým som ešte bol u vás.
Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.
(Ak Ježiš má byť ten Chlieb života, tak potom tým Chlebom nie je Jeho telo ale Slovo, lebo nám káže „ostríhať“ Jeho Slovo, nie telo alebo krv!.
Kto je ten Tešiteľ, ktorý bude Otcom poslaný medzi nás v mene Ježišovom, aby nás naučil všetkému? A čo všetko nás tento Duch Svätý, Duch Pravdy naučí?)
15/
Kňaz: „Modlime sa k Pánovi. Buď pozdravené najsvätejšie telo nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ukryté pod spôsobmi chleba. Buď pozdravené večné Slovo, čo sa stalo človekom a tu medzi nami prebýva. Buď pozdravená jediná pravá a živá obeta. Ty si sa na dreve Kríža obetovala v Otcovej spravodlivosti pre našu spásu.
Pozdravujeme ťa, najsvätejšia eucharistia, v tebe sú ukryté všetky milosti k nášmu posväteniu...“ (pokračuje modlitbou + chvály na Pána): „Pane mocný, buď vždy s nami! Pane mocný, zostaň s nami!“
Biblia:
Matúšovo ev. 15/13: 13 On im odpovedal: "Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom.
Zjavenie Jána 19/11-16: Víťaz na bielom koni - 11 Potom som videl otvorené nebo a hľa, biely kôň - a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i bojuje.
12 Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám. 13 Oblečený bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo. 14 Za ním išli nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu. 15 Z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy; a on bude nad nimi panovať žezlom železným; sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha. 16 Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.
Matúšovo ev. 7/24-29: Každého teda, kto čuje tieto moje slová a činí ich, pripodobním rozumnému človekovi, ktorý postavil svoj dom na skale. A spustil sa lejak, a prišli rieky, a zaviali vetry a oborili sa na ten dom, a nepadol, pretože bol založený na skale. A každý, kto čuje tieto moje slová a nečiní ich, bude pripodobnený človeku bláznovi, ktorý vystavil svoj dom na piesku. A spustil sa lejak a prišli rieky, a zaviali vetry a zavadili o ten dom, a padol a jeho pád bol veľký. A stalo sa, keď dokončil Ježiš tieto reči, že žasli zástupy nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako ich zákonníci.
Jánovo ev. 8/42-47: Keby bol Boh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja som vyšiel z Boha a prišiel som; lebo ani som neprišiel sám od seba, ale on ma poslal. Prečo neznáte mojej reči? Preto, že nemôžete počúvať moje Slovo. Vy ste z otca diabla a chcete robiť žiadosti svojho otca. On bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je luhár a jej otec, otec lži. Ale ja, pretože hovorím pravdu, neveríte mi. Kto z vás ma usvedčí o nejakom hriechu? Ale ak hovorím pravdu, prečo mi neveríte? Ten, kto je z Boha, počúva slová Božie; vy preto nepočúvate, pretože nie ste z Boha.
Jánovo ev. 10/27-30: Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma, a ja im dávam večný život, a nezahynú na veky, a nikto ich nevytrhne z mojej ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých, a nikto ich nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca. Ja a Otec sme jedno.
(Na jednej strane je pozdravované telo a obeta za nás, ktorá nepožaduje od veriaceho žiadne skutky, len ďakovať zato, že sme touto obetou na Kríži spasení, a na druhej strane je pozdravované Slovo, ktoré ale zaväzuje človeka k tomu, aby konal, žil podľa Neho.
Takže, veriaci, môžeš si aj Ty vybrať:
Buď si spasený obetou na Kríži, alebo Tvoja spása spočíva v tom, že si postavíš svoj dom na skale, čiže budeš počúvať slová Božie a viesť svoje kroky v živote svojom podľa týchto slov svojho Pána.
Ten, kto počuje Slovo Pánovo a koná podľa Neho, nepadne. Kto počúva Slovo Božie, a nečiní podľa Neho, lebo si vybral slovo ľudské, padne.)
16/
Kňaz - (Slovo - STV2, nedeľa, 14.6.2009, gr-kat. mladý kňaz o kňazoch):
„Kto je vlastne kňaz? Kňaz je v prvom rade človek. Človek, ktorý odpovedal na Ježišovu výzvu Poď za mnou. Kňaz je Kristov priateľ. Kristus sa mu celý zveril do jeho rúk. Do jeho rúk vložil svoje telo a krv. ...
... A predsa je kňaz Kristov priateľ. Predsa je kňaz ten, ktorý nám rozpráva o svojom priateľovi. A kde inde by sme mali nájsť tú radostnú zvesť, tú pravdu o Bohu, ak nie u Jeho priateľa – u kňaza?“
Biblia:
Jánovo ev. 15/1-17: Ja som ten pravý vinič, a môj Otec je vinár. Každý letorast, ktorý nenesie na mne ovocia, odrezuje, a každý, ktorý nesie ovocie, čistí, aby doniesol viacej ovocia. Vy ste už čistí pre Slovo, ktoré som vám hovoril. Zostaňte vo mne a ja vo vás; ako letorast nemôže niesť ovocie sám od seba, keby nezostal na viniči, tak ani vy, keby ste nezostali vo mne. Ja som vinič, vy ste letorasty. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten nesie mnoho ovocia, lebo bezo mňa nemôžete nič robiť.
Keby niekto nezostal vo mne, vyhodí sa von ako letorast a uschne, a zoberú ich a hodia na oheň, a budú horieť. Ak zostanete vo mne, a moje slová ak zostanú vo vás, vtedy si proste, čokoľvek chcete, a stane sa vám.
Tým je oslávený môj Otec, aby ste niesli mnoho ovocia a boli mojimi učeníkmi. Ako mňa miloval Otec, tak som i ja vás miloval.
Zostaňte v mojej láske! Ak budete ostríhať moje prikázania, zostanete v mojej láske, tak ako som ja ostríhal prikázania svojho Otca a zostávam v jeho láske. To som vám hovoril nato, aby moja radosť zostala vo vás, a vaša radosť aby sa naplnila. To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja vás miloval. Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov.
Vy ste mojimi priateľmi, ak činíte všetko, čo vám ja prikazujem.
Už vám nehovorím viacej sluhovia, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Ale vás som nazval priateľmi, lebo všetko to, čo som počul od svojho Otca, oznámil som vám. Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vás vyvolil a ustanovil som vás, aby ste vy išli a niesli ovocie, a vaše ovocie aby zostávalo, aby, za čokoľvek by ste prosili Otca v mojom mene, dal vám. To vám prikazujem, aby ste sa milovali navzájom.
Markovo ev. 12/38-40: 38 Ako učil, hovoril: "Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, 39 po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. 40 Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd."
Matúšovo ev. 12/46-50: 46 Kým ešte hovoril zástupom, vonku stála jeho matka a bratia a chceli sa s ním rozprávať. 47 Ktosi mu povedal: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú sa s tebou rozprávať." 48 On však odvetil tomu, čo mu to vravel: "Kto je moja matka a kto sú moji bratia?" 49 Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: "Hľa, moja matka a moji bratia. 50 Lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka."
Matúšovo ev. 23/11,12: 11 Kto je medzi vami najväčší; bude vaším služobníkom. 12 Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Zjavenie Jána 22/14,15: Blahoslavení sú tí, čo si vypierajú rúcha: budú mať moc nad stromom života a budú môcť vstúpiť bránami mesta. Vonku zostanú psi, traviči, nemravníci, vrahovia, modloslužobníci a každý, kto miluje lož a dopúšťa sa jej.
Jánovo ev. 12-15: Ešte by som vám mal mnoho čo povedať, ale teraz nemôžete zniesť. Ale keď príde on, ten Duch Pravdy, uvedie vás do každej pravdy; lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť všetko, čokoľvek počuje, aj budúce veci vám bude zvestovať.
Ten ma oslávi, pretože z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko, čo má Otec, je moje; preto som povedal, že z môjho vezme a bude zvestovať vám.
(Kto je priateľ Ježišov? Ten človek, ktorý to o sebe prehlasuje, lebo sa stal kňazom, alebo ten, ktorý činí všetko, čo mu prikázal Syn Boží? Čo tu rozhoduje? Vonkajšie kňazské rúcho alebo vnútorný život obyčajného človeka?
Kto sa tu povyšuje? Je štúdium teológie preukazom toho, že takýto vyštudovaný kňaz je automaticky priateľ Ježišov?
Blahoslavení sú predsa tí, ktorí si vypierajú svoje rúcha, teda tí, ktorí sa očisťujú od hriechov. Nikde nepovedal Ježiš, že Jeho priateľ bude niekto len preto, že sa dal na cestu kňaza. Práve naopak.
Jasne nám odkázal, že každý, kto plní vôľu Jeho Otca, ktorý je na nebesiach, je Jeho brat i sestra i matka. A môže to byť aj kňaz, ale aj hocikto neštudovaný!
Čiže život podľa Vôle Najvyššieho je podstatný pri posudzovaní človeka, nie jeho štúdium či školenie, alebo postavenie v spoločnosti!
Ježiš si sám svojich priateľov vyvolil a ustanovil ich, aby išli a niesli ovocie ďalej! Ježiš za týmto účelom nešiel medzi študovaných kňazov, aby si tam vyvolil svojich apoštolov, ktorých poslal do sveta.
Ani toto nie je žiadna náhoda.
-
A opäť ten Duch Pravdy, ktorý vezme z Ježišovho, bude zvestovať nám a uvedie nás do každej pravdy.
Kto je táto osoba a ako nás uvedie do Pravdy?)
*******
Z uvedených porovnaní mi jednoznačne vychádza nasledovné:
To, ako niektoré cirkvi dnes oslavujú daný Chlieb z nebies, je vlastne len oslava samých seba ako najdôležitejších tvorov v Božom stvorení, oslava toho, že ich niekto iný spasil. Stačí len uveriť.
Ale pravá oslava Pravdy a nebeského Chleba má byť v tom, že ja sám aktívne pri poznaní Vôle Pánovej vediem pre svoju spásu nový život, s novou túžbou po Svetle, s novým myslením, novým rečnením, novými skutkami.
Samostatne kráčam k Pánovi, nežobrem, akoby mal On pri mojich neustále opakujúcich sa hriechoch prichádzať s láskou ku mne na pomoc, aby ma nebodaj odniesol do Jeho ríše, pretože som prehlásil, že verím.
Ktorý pútnik je pre Stvoriteľa hodnotnejší?
Ten, ktorý nemá záujem poznať Jeho Vôľu a neustále len žobre, lebo vo svojej domýšľavosti a duchovnej lenivosti už inak nemôže, alebo ten, ktorý sa snaží spoznať Božiu Vôľu a podľa nej kráčať k Svetlu Pravdy bez akýchkoľvek podmienok?
Za tých 2000 rokov od smrti Ježišovej sa to už mohli predstavitelia cirkvi naučiť, veď aj školy a fakulty si na to zriadili. Majú to napísané aj v Biblii, a stále nevidia mnohé z toho, čo od nich Pán požaduje. Alebo vidia, a niektorí nechcú, aby ľudia videli?
V konečnom dôsledku je to len zdanlivá úcta, alebo inak na rovinu povedané, neúcta k Slovu Kristovmu, čiže neúcta k Bohu!
Ak Ježiš hovorí, že On je chlieb života, tak jednoznačne nám znie do duší:
JA, živý Ježiš, čiže Sväté SLOVO Božie, som Chlieb života! Nie telo, ktoré zhnije v zemi! Ani žiadne symboly! Symboly sú potrebné nato, aby nám niečo pripomenuli, nie nato, aby ich niekto prehlásil za najsvätejšie!
BOŽIE SLOVO je spása, tým je aj najsvätejšie, takže žiadna pozemská eucharistia, či telo alebo krv nemôže byť ani symbolicky to najsvätejšie. Najsvätejšie je vždy priamo spojené so životom večným – s Bohom.
Žijú dnešní „veriaci“ život podľa Vôle Pána tým, že Jeho pokyny nepoznajú, resp. tým, že aj keby ich poznali, tak sú ľahostajní k vlastnému osudu a tolerujú svojim pastierom prestúpenia proti týmto príkazom Pána?
Načo sú nám toľké vzletné slová z úst kňazov na adresu Syna Božieho, Ježiša Krista, keď ich viaceré skutky, aj počas slávností, sú úplne v rozpore s Jeho pokynmi?
Načo je to mrmlanie o vlastnej preveľkej vine, keď v predstieranej pokore zase a opakovane len očakávam, že ďalšie moje hriechy sníme zo mňa opäť len niekto druhý, Syn Boží?
Načo tie pokrytecké slová o mojej vine, keď nám povedali, že sme my, čo veríme v Krista nášho Pána, už spasení Jeho smrťou na Kríži?
Načo tie slová o mojej vine, keď už ani hriešnik si nemusí svoje vlastné viny odčiňovať sám, pretože podľa horeuvedeného hriechy človeka sa očisťujú najsvätejšou a najspasiteľnejšou Sviatosťou Kristovho tela a krvi, ktorá je vrcholom celého života Cirkvi?
Načo by nám potom boli Božie pokyny a rady o sejbe a žatve, keby naše hriešne skutky sa očisťovali nejakou cirkevnou pozemskou sviatosťou?
Kam ste sa to, veriaci, vo svojej slepej viere až dostali?
Necítite, že tu niečo nehrá? Že je to často len vonkajšia pompéznosť na zakrytie vnútornej hniloby? Chcete v tom uviaznuť?
Veriaci, nechcete byť radšej kresťanmi? Nechcete radšej konať a žiť podľa Krista? Nechcete sa namiesto puta so svojím pozemským spoločenstvom radšej naveky radovať v nebeskom Svetle Pravdy?
Horeuvedené porovnania a komentáre nie sú vôbec určené školenému duchovenstvu, lebo napriek úprimnej snahe mnohých kňazov sa cirkev ako celok určite tak ľahko nezbaví svojich stáročných rituálov a predpísaných úkonov vo svojich pobožnostiach.
Horeuvedený text je určený Tebe, jednotlivec (trebárs aj kňaz), aby si sa Ty sám v tichosti svojej komôrky zamyslel a zvážil, či chceš nasledovať ľudí alebo svojho Boha.
Vyber si sám.
*******
Namiesto záveru – ako motto – prikladám nápis na jednej francúzskej krížovej ceste: