Bludisko

  O Vianociach sa hovorí, že sú to sviatky lásky a pokoja.

Mnohí ľudia si však pod Vianocami predstavujú len honbu za darčekmi, iní sa zase tešia na dobré jedlo, na kapra alebo nato, že si konečne oddýchnu po viacmesačnej lopote v práci.

Máloktorí si ale uvedomujú, že Vianoce sú späté s významnou udalosťou pre ľudstvo, ktorá sa stala pred dvetisíc rokmi.

Bolo to narodenie Ježiša Krista – Syna Božieho na Zemi. SLOVO Pánovo sa vtelilo na Zem, aby ľudstvo ďalej neblúdilo v temnotách – aby ľuďom ukázalo cestu k Svetlu.

Väčšina ľudí dodnes nepočúva to, čo im Slovo hovorí, a preto smeruje vývoj ľudskej spoločnosti tam, kam aj smeruje.

Dnešný život na Zemi nie je ľahký, naopak, životné podmienky sa neustále zhoršujú. Je toľko názorov a nápadov na vyriešenie tejto neúnosnej situácie, že vyznať sa v tom je až umenie. Je tu ďalej množstvo falošných prorokov a každý z nich presviedča svojich stúpencov o zaručenej a pravdivej ceste do raja.

Život na Zemi sa dá vlastne v tejto dobe prirovnať k jednému veľkému bludisku.

Ak sa teda niekto nachádza v takomto tmavom bludisku, snaží sa nájsť z neho východisko prostredníctvom svetielka, ktorého časť vniká aj do týchto temnôt. Toto svetielko sa napokon ukáže všetkým tým, ktorí naozaj túžia dostať sa von. Chce to len pohnúť sa sám a nečakať nato, že nás niekto iný vynesie von bez vlastnej námahy. Len takíto, samostatní pútnici z bludiska aj uniknú. Svetielko, ktoré v bludisku videli a za ktorým išli, vlastne nebolo len také obyčajné svetielko – ale Svetlo s nekonečnou svietivosťou, pri ktorom pookreje každá doráňaná ľudská duša.

Každý človek kráča svojou cestou vývoja v tomto stvorení. Každý zodpovedá sám za seba samotného. Predstavme si, že každý jedinec cestuje svojím vlastným vlakom do cieľovej stanice. Týchto cieľových staníc je v dnešnom bludisku veľmi veľa.

Tak, ako na každej železničnej trati, aj na našej ceste je mnoho výhybiek, kde možno odbočiť a nasmerovať svoju jazdu do inej cieľovej stanice. Je možné niekedy sa aj pomaličky vrátiť. Avšak s postupným približovaním sa k tej-ktorej cieľovej stanici, ktorú si každý človek sám určil svojím životom (konaním, slovami, myšlienkami), je možnosť odbočenia k ostatným cieľovým staniciam neustále menšia a je logické, že u každého človeka, ktorý sa nasmeroval k nejakému cieľu (aj žiaden cieľ, je vlastne cieľ), príde raz posledná výhybka, za ktorou sa nachádza už len cieľová stanica.

Posledná výhybka preto, lebo každý kolobeh v časopriestore, v ktorom sa nachádzame, má pre svoj vývoj obmedzený časový horizont, takže v našom bludisku sa donekonečna nedá hľadať a vracať sa – pri nesprávnom prestavení výhybky.

V celom tomto bludisku je len jedna cieľová stanica, kde svieti pravé svetielko – je len jedna stanica, ktorá vedie ku Svetlu.

Tou cieľovou stanicou je PRAVDA. Pretože Pravda je len jedna!

Keby pozemské ľudstvo žilo v Pravde, bol by raj na Zemi už teraz.

Slovo, ktoré sa vtelilo na Zem pred dvetisíc rokmi, ukázalo tú pravú cestu k Svetlu a jasne naznačilo, čo príde a kto príde v budúcnosti, aby ľudstvo neupadlo opäť do starých chýb, ktoré vedú nie nahor ale nadol.

 

Je zvestované, že v čase pôsobenia mnohých falošných prorokov, príde ten pravý, ktorý nás všetkých uvedie do Pravdy (Jánovo evanjelium).

Ďalej je napísané: „Proste, a bude vám dané; hľadajte a nájdete; klopte, a otvorí sa vám“.

Hľadajme preto všetci to, čo ľudstvo v dávnej aj v nedávnej minulosti ľahkomyseľne odhodilo. Potom snáď nájdeme odpovede na zmysel života – odkiaľ sme sem prišli, prečo sme tu na Zemi a kam sa môžeme po odchode zo Zeme dostať.

 

Jedine poznaním cesty v dnešnom bludisku môžeme dôjsť do cieľa. Avšak bez poznania pravidiel, ktoré bez rozdielu  platia na tejto ceste pre všetkých, to nepôjde.

 

Nech je nám príkladom na našej púti Stvorením majster Ján Hus, ktorý napriek tomu, že bol náboženskými fanatikmi upálený na hranici ako kacír, zanechal ľudstvu jasný odkaz:

 

Hľadaj Pravdu, počuj Pravdu,

uč sa Pravdu, miluj Pravdu,

hovor Pravdu, ži Pravdu,

bráň Pravdu až do smrti !