Predstavme si Horu, na ktorej sa nachádza Cieľ, ktorý treba dosiahnuť.
Ako sa na vrchol tejto Hory dá dostať? Len jednou cestou? Len zo severu, alebo z juhu? Len z východu alebo zo západu? Len tým vychodeným chodníčkom alebo aj zdolaním príkreho svahu?
Je pre každého pútnika vhodná len tá cesta, ktorou kráčajú iní? Ak sa niekto rozhodol kráčať tou menej náročnou cestou ale dlhšou, musí tá istá cesta vyhovovať aj ostatným? Máme určovať iným ľuďom, ako majú na vrchol dôjsť? Vieme my s takou istotou, čo všetko na svojej púti má prežiť okoloidúci, keď mu chceme určovať cestu podľa nás?
Nemôže sa niekto dostať na Horu aj iným spôsobom než my?
Samozrejme, aj tu treba vedieť odhadnúť svoje sily a možnosti, ktoré tiež určujú, ktorou cestou a z ktorej strany sa rozhodnem stúpať nahor. Aj v tomto platia určité základné pravidlá, ktoré treba na púti dodržiavať, aby sa niektorý pútnik nezrútil dolu. A treba myslieť aj na čas, ktorý nám na výstup zostáva.
Tu je nám to všetkým jasné.
Ale predsa to isté platí aj na púti ľudskej duše stvorením! Ale toto tu už vidí len málokto. Dokonca sú aj takí, čo hovoria, že Cestu k Najvyššiemu už našli, ale neraz by chceli určovať iným, ako a ktorou cestou majú kráčať k Nemu.
Čo je naším Cieľom? Kde je vrchol tej našej HORY?
V Posolstve Grálu sa píše:
„Kto má v sebe pevnú vôľu k dobru a snaží sa dodať svojim myšlienkam čistotu, ten už našiel cestu k najvyššiemu!
Tomu bude potom všetko ostatné pridané.
K tomu netreba ani kníh, ani námahy ducha, ani cvičenia v pokání a osamotenia.
Uzdraví sa na tele i na duši...“
---
Aké jednoduché .... stačí pevná vôľa k dobru a čistota myšlienok a sme zdraví.
Ale naozaj? Jednoduché?
Je vždy dobro to, čo vykonávame? My si to myslíme. Ale je to tak aj podľa Vôle Najvyššieho? Pýtame sa vopred, než začneme niečo robiť podľa vlastnej vôle, či to, čo v dobrom snažení ideme urobiť, je správne a dobré aj podľa Jeho večných zákonov?
Alebo urobíme niečo, a až potom keď prichádza spätné pôsobenie, začíname hľadať príčiny a spomenieme si aj na Neho?
Čo je to teda pevná vôľa k dobru?
Moje názory? Moja cesta? Moja vôľa? Alebo nebodaj to, čo sa bude ľúbiť mojim blížnym? To je dobro?
Hovorí sa: „Na myšlienky clo neplatí“. Naozaj? Tak načo by potom asi Syn Boží zdôraznil: „Udržuj krb svojich myšlienok čistý, založíš mier a budeš šťastný“.
Keby tu clo neplatilo, čiže keby sa „neplatilo“ aj za myšlienky, nemalo by ani toto doporučenie od Boha zmysel.
Ale to, čo nám Boh dáva, zmysel vždy má.
Takže zodpovedať sa budeme aj za svoje myšlienky, ktoré nikto z blížnych nemusí vôbec poznať.
Otázka znie: Ak sa chceme dostať na cestu k Najvyššiemu, môžeme kráčať k Nemu bez toho, že by sme poznali Jeho vôľu, bez toho, že by sme vedeli, čo od nás On požaduje? Alebo myslí si niekto, že nepožaduje? Všetko odpúšťa? Aj zlo? Nepotrebujeme pravidlá, zákony?
Načo by potom boli slová „udržuj krb myšlienok čistý“?
Udržujeme tento svoj krb čistý?
Nech si každý skúsi úprimne vo svojom vnútri zodpovedať, či by dokázal bez zaváhania zverejniť všetky myšlienky na verejnosť. A ani to by ešte nebola záruka, že je ten krb čistý aj podľa vôle Pánovej.
Snažme sa teda, vážne sa snažme o dobro a čistotu myšlienok, lebo len tak nám bude môcť byť všetko ostatné pridané. Inak nie! A my veľmi potrebujeme, aby sa nám zo Svetla pridalo, lebo kráčame vo veľmi hustých temnotách, kde nie je ťažké zablúdiť a stratiť sa. A času už niet nazvyš!
Darmo budeme poznať Cestu k Najvyššiemu, darmo budeme o tom písať, rečniť! Ak si zakalíme chcenie a čistotu myšlienok, nebude nám všetko ostatné pridané a sme predsa len stratení.
Ak nám však nebude to potrebné pridané, ako sa chceme uzdraviť na tele a na duši? Bez pomoci Najvyššieho? Chceme kráčať po Ceste k Nemu podľa našej vôle, bez rešpektovania Jeho vôle?
Čo znamená uzdraviť sa na tele, každý vie. Každý sa teší, keď nemá žiadne zdravotné problémy.
Choré telo by nemalo chodiť do práce, choré telo má obmedzený pohyb a vstup na rôzne miesta na zemi. Choré telo nemá toľko síl, nevládze tak, ako telo zdravé. Ak je pozemské telo veľmi zničené, nastáva pozemská smrť.
Je to s chorou dušou inak? Tá už vládze naplno? Môže chorá duša vojsť do Kráľovstva Božieho?
Ak nie, čo je to chorá duša? A hlavne, čo je to „uzdraviť sa na duši“?
Ak sa má ľudská duša uzdraviť, najprv musí ochorieť. Ak je duša zničená, nastáva smrť – druhá smrť.
A to je tá smrť, spomínaná v Zjavení Jána, ktorej sa máme obávať – duchovná smrť – večné zatratenie.
Ak môže byť pozemské telo napadnuté, oslabené a zničené napr. vírusmi, lebo jeho vyžarovanie to dovolilo, čo môže napadnúť, zoslabiť a nakoniec aj zničiť ľudskú dušu, ak to ľudský duch v tejto dušičke dovolí?
Predsa jeho vlastné chcenie a myslenie!
Snažme sa usporiadať si svoje životy, svoje vnútro tak, aby naše konanie, myslenie a chcenie bolo v súlade s Vôľou Najvyššieho, aby sme tam nevkladali svoju vôľu, lebo len tak nám bude môcť byť od Neho všetko potrebné pridané a potom budeme môcť vyzdravieť na tele i na duši a vrátiť sa k Nemu!
Majme v sebe pevnú vôľu k dobru a snažme sa dodať svojim myšlienkam čistotu!
Postavme si najprv chrám a základ vo vnútri nás!
Čo je tým základom pre výstavbu?
Ako vydržať kráčať po Ceste k Najvyššiemu, ako žiť, aby sme mohli nakoniec vojsť do Jeho Kráľovstva?
Odpoveď znie z Večnosti do večnosti:
„Varujem, varujem vás ešte raz! Každý vyvolený nielen že má povinnosti, ale má tiež v každom prípade ŽIŤ plne POSOLSTVOM GRÁLU!
Pretože ono je a zostáva ZÁKLADOM NOVEJ RÍŠE, a len z tohto základu môže každý plniť svoju povinnosť, len tak môže ísť VÝSTAVBA VPRED!“