Novodobí misionári.

Prví misionári, keď chceli obrátiť na svoju vieru obyvateľov nejakých vzdialených oblastí, museli za nimi cestovať. Obrazne povedané, museli osobne prísť za svojimi neznámymi adresátmi a tam osobne zoči-voči riešiť to, načo sa dobrovoľne podujali.

To, čo sa tam dialo a čo z týchto minulých dôb vyplynulo ako poučenie pre dnešok, sa nebude v tomto texte širšie rozvádzať. O tom sa už popísalo dosť.

Dnešní misionári už nemusia toľko cestovať. Dokonca stačí im byť doma, pričom nemusia byť ani identifikovateľní.

Stačí predsa využiť služby pošty, služby mobilných operátorov alebo služby internetu formou emailu, apod. Dnešná technika niekedy umožňuje vojsť votrelcom priamo do obývačky cudzích osôb a tam ich bez ohlásenia osloviť so svojou ponukou.

A ten oslovený nemusí ani vedieť, kto ho konkrétne oslovil, pretože pre dnešných novodobých misionárov je ľahšie vo svojej zbabelosti skryť sa za svoju skupinu a spolok, ktorého produkty ponúkajú, ako by sa mali čestne a charakterne plným menom s adresou predstaviť oslovenému, aby to aspoň trochu vyzeralo živo, t.j. že ho k dialógu pozýva naozajstný človek, a nie nejaká skupinová duša, náboženské hnutie či sekta.

To by bolo aspoň trochu čestné a rytierske, lebo aj v histórii keď sa rytieri stretli, vedeli, kto je ich protivníkom alebo priaznivcom.

Samozrejme, operuje sa tu tým, že nie je dôležité KTO čo hovorí, ale ČO hovorí. Lenže ak mám predstaviť nejaké spoločenstvo, do ktorého pozývam, tak si musím uvedomiť, že ho netvoria len vodcovia, ktorí majú patent na pravdu, ale tvoria ho hlavne jeho členovia.

Takže pri propagácii svojich aktivít sa ukrýva len ten, ktorý je energeticky ovplyvnený dianím okolo neho v jeho skupine takým spôsobom, že už ani sám nevie rozoznať, kedy a čo je morálne, čestné a charakterné a kedy nie. Dostal úlohu a on funguje.

Stratil v umelo vytvorenej eufórii všetky zábrany a pud sebazáchovy natoľko, že sa v skutočnosti vlastne spútal reťazami nielen s tými, ktorých zastupuje, ale aj s tými, ktorých nemorálnym spôsobom oslovil a vôbec ich nepozná. Ďaleká cesta späť.

Je potrebné poukázať na podobnosť a princíp, ktorý platí pre mnohých dnešných snaživcov, ktorí si vo svojej mylnej predstave namýšľajú, keď posielajú na súkromné adresy im neznámych ľudí prospekty alebo nejaké iné reklamné materiály nabádzajúce k spolupráci pod rúškom vylepšenia morálneho úpadku spoločnosti, že je všetko v poriadku.

Ľudia dnes všeobecne odsudzujú členov niektorých náboženských obcí, ktorí stoja na rohoch ulíc, snažiac sa osloviť neznámych okoloidúcich. Sú aj takí, ktorí aktívne zazvonia pri Vašich dverách a chcú Vám takto ponúknuť spoluprácu, hoci si vôbec neuvedomujú, že to svetlé, čo by chceli ponúknuť druhým a neznámym ľuďom, vlastne hádžu pod nohy, aby to mohli oslovení v krajnom prípade pošpiniť a pošliapať.

Inak povedané, takíto „misionári“ sa vnucujú.

Celkom logicky sa pomaly ale isto pri niektorých aktivitách dnešných novodobých misionárov vynárajú otázky.

Otázka-1:
Aký rozdiel je medzi tým, či mi nejakí predstavitelia náboženskej obce zazvonia pri dverách, alebo mi pošlú poštou list, kde mi ponúka ich spolok spoluprácu?

Zdanlivo žiadny.

Keď mi pri dverách zazvoní niekto, musel prísť osobne až k mojim dverám.
Avšak keď mi niekto neznámy pošle list poštou, kde mi ponúka spoluprácu, ale sám svoju spätnú adresu neuvedie, len kontakt na svoj spolok, ktorého produkty tým propaguje, otázky plynú ďalej.

A čo keď sa chce oslovený najprv porozprávať s tým, ktorý mu poslal ponuku? Alebo sa o aktivitách spolku môžu s cudzími ľuďmi rozprávať len tí, ktorých určí „Veľká Rada“? Kto ma to teda vlastne oslovil? Ten, ktorý sa síce podpísal, ale neuviedol svoju spätnú adresu, alebo ma oslovila skupinová duša propagovaného spolku?

Odkiaľ majú títo neznámi ľudia moju adresu a kto im dal dovolenie takto narúšať moje súkromie?

Sú všetci oslovení vnútorne pripravení na takúto spoluprácu? Kto o tom rozhoduje – „Rada Vyšších“?

Nie sú tu teda jasné náznaky využívania cudzích databáz s adresami, ktoré boli dané samotnými ľuďmi na celkom iné účely, možno niekedy v minulosti? Je takýto postup získavania a používania adries vôbec seriózny, morálny a čestný a právne čistý?

Nikto nemôže vylúčiť, že si obsah listu nemôže prečítať ktokoľvek, kto má od schránky kľúč, ak nebol adresátovi poslaný doporučene do vlastných rúk.

Takíto novodobí misionári pod tlakom vodcov a diania okolo nich vôbec nerozmýšľajú triezvo, dôsledne a nezvažujú do podrobností dosah svojich skutkov.

Uvedomujete si, vy niektorí zaslepenci, že v domácnosti osloveného človeka môže byť práve napätá situácia a takáto ponuka prileje tzv. „poslednú kvapku oleja do ohňa“ takým hrozným spôsobom, že to môže v krajnom prípade spôsobiť definitívny rozchod dvoch ľudí, ktorí mali pôvodne kráčať spoločne? Viete, čo by ste si v tomto prípade navarili, hoci by ste Vy tú napätú situáciu predtým vôbec nespôsobili? (Ak ste tak už učinili, spánok máte kľudný?)

Uvedomujete si, kam až zasahujete svojimi niektorými aktivitami? Do hlbokého súkromia oslovených osôb a možno aj rodín.

A aj keď sa navonok nič nestalo, nič sa nedeje astrálne, jemnohmotne? Všetko je v poriadku? Ste si takí istí?

Stačí len dobré chcenie? Bdelosť tu nemá byť?

Nadarmo budú anonymní misionári šíriť navonok slová lásky a čistoty, keď svojím neodbytným vnucovaním sa až do bytu môžu ovplyvniť spolužitie im cudzích osôb. A keď len v jednej rodine dopomôžu takýmto necitlivým spôsobom k narušeniu a rozvratu spolužitia dvoch osôb, ktoré mali byť spolu, previnili sa hrubo voči Božím prikázaniam.

Voči tým prikázaniam Stvoriteľa, ktoré však oni samotní iným ľuďom ponúkajú a navonok vykladajú po svojom – presne podľa pokynov „Veľkej Rady“ alebo „Veľkého Brata“.

Čo z toho ešte vyplýva pre takýto spolok a jeho sympatizantov, netreba ani nejako doširoka ďalej rozvádzať. Večné zákony to dokonale vybavia samé ...!

Otázka-2:

Aký rozdiel je medzi tým, či mi nejakí predstavitelia náboženskej obce alebo spolku napíšu poštou, alebo mi pošlú svoju ponuku na moju emailovú adresu prostredníctvom internetu?
V princípe žiadny.

Ale opäť neodbytná otázka:

Odkiaľ vzali moju adresu a kto im dal zvolenie mi vypisovať a ponúkať čosi, keď som sa ja sám predtým neozval? Kde je moje súkromie a kde je slušnosť a morálka tých, ktorí mi vypisujú, hoci som ich o to nežiadal? Ja som im predsa svoju adresu nedal!

Tu nikto z Vás, misionárov, nepredpokladá, že v rodine môžu byť dvaja blízki ľudia, ktorí sa poctivo snažia nájsť spoločnú duchovnú cestu napriek rôznemu vierovyznaniu, používajú spoločný email a takáto ponuka môže narušiť ich spolužitie? To je cieľom?
A je to vylúčené a nemožné? Nemôže sa to nikde a nikdy stať?

Keď sa všelijaké hromadné emaily s erotickou tématikou, „zaručené“ výherné ponuky, rôzne tzv. spamy posielajú neznámym adresátom s účelovým a jasným zámerom „však niekto sa už snáď chytí“, tak to každému triezvemu a serióznemu človeku povie, že toto nesvedčí  o nejakej snahe o duchovné povznesenie osloveného.

Je v tom jasne nastražená NÁVNADA.

Keď chcem chytiť niekoľko rýb na prežitie, hodím do vody sieť. Všetky ryby nechytím, ale viem, že určite sa tam niečo zachytí a snáď sa nasýtim aj s mojimi najbližšími. Ale toto robia prirodzene rybári, aby prežili.

Toto nerobia tí, ktorí chcú viesť ľudí k Pravde!!!

Služobníci Pána nehádžu návnady!!!

Otázka znie, je to v súlade s večnými Božími zákonmi, keď sa hromadným posielaním na internete oslovujú stovky a tisíce neznámych ľudí? Tu sa predsa musí logicky a vedome vopred vedieť, že nemalá časť oslovených túto ponuku nielen neprijme, ale začne potom zhadzovať a špiniť aj to, čo títo misionári údajne ochraňujú a čo ako vývesný štít nesú často pred sebou.

O čo tu teda ide? Rozprestrela sa tu obrovská sieť s veľkými a trblietajúcimi sa návnadami ..... „snáď sa niekto do nej chytí“.  Potom „chytená ryba“ príde možno ešte pred „skúšobnú komisiu“ a tá ešte rozhodne, čo bude dotyčný robiť a aké úlohy od spolku dostane. A po tomto schválení sa mu slávnostne oznámi, že dostal milosť zhora, keď im môže takto slúžiť.

V podstate sa tu však slúži len spolku, cirkvi, sekte, hnutiu, združeniu, náboženskej obci, apod. A samozrejme, všetko sa riadi podľa sloganu: „Kto nekráča s nami, kráča proti vôli Božej“. To je tá ich tzv. služba Pánovi.

Lenže na dvoch stoličkách sa sedieť nedá a koleso Spravodlivosti sa točí ďalej.

Je tu potrebné ešte jednu dôležitú skutočnosť pripomenúť.

Ku každému spolku, ktorého členov a sympatizantov tvoria duševní otroci pod velením samozvaných falošných vodcov, ktorých údajný pôvod je podľa ich náznakov až niekde  v praduchovných úrovniach, ak nie až v samotnom bezbytostnom, sa pridajú zase len neslobodní rovnorodí otroci, ktorí buď ešte nenašli Prameň Života, alebo ak Ho našli, nestačí im, lebo vo svojej duchovnej lenivosti potrebujú barle vo forme iných ľudských vysvetliviek Božích zákonov.
SLOVO im nestačí........

Otázka-3:
Nestačili by teda pri zvestovaní Pravdy verejné prednášky a iné podobné aktivity, verejne dostupná internetová webová stránka, kam sa každý rovnorodý človek nepochybne musí jedného dňa dostať, keď bude hľadať? Bez vonkajšieho nátlaku a bez vnucovania sa?

Stojte preto pevne na skale, vy, praví misionári, aby Vás videli, lebo keď budete do hlbín chodiť za hocijakými ľuďmi, nebudú Vás hľadajúci vidieť. Sú ich predsa ešte milióny, ktorí môžu byť zachránení.....

A nezabudnite: Kam zavediete svoje „ovečky“, tam pôjdete aj Vy!
Kto hromadne hádže perly pod nohy neznámym ľuďom, aby ich pošliapali, dokazuje touto svojou činnosťou len to, že mu ide o množstvo ľudí, a nie o kvalitu služobníkov Božích.

Aj za toto budete žať odmenu!

Kto sú teda tí, ktorí sa takto vnucujú?

Sú to naozaj tí slobodní a hrdí, ktorí by mali pomáhať pri výstavbe Tisícročnej ríše na Zemi?

Sú to naozaj tí praví pokračovatelia, alebo opäť len iná forma tých, ktorí pobehujú po uliciach, zvonia pri dverách a žobronia tak o spoluprácu?

Záverom by som ešte rád povedal zopár viet všetkým stúpencom rôznych duchovných smerov, spolkov, hnutí, združení, atď, atď.

Duchovne slobodný človek je ten, ktorý sa snaží kráčať nahor do svetlých výšin samostatne, pričom nepotrebuje k tomu ako medzičlánok žiadnych samozvaných duševných tútorov. Títo samozvanci sú v mnohých prípadoch vlastne temnom nasadení energetickí upíri, ktorí pri malej ostražitosti vysajú postupne a zákerne zo svojich zaslepených obetí nielen ich vnútorné sily, ale v neposlednom rade ich oberú aj o majetky alebo časť z nich, ktoré potrebujú k svojej veľkoplošnej aktivite.

Akonáhle sa ich však začnete pýtať a klásť im otvorene bez bázne otázky, uvidíte tú zmenu v ich tvárach a očiach – skôr či neskôr. Potom niektorí oklamaní ešte v poslednej chvíli zistia, že nevideli, nepočuli a necítili varovania, ktoré k nim prichádzali z rôznych strán a s hrôzou začnú naprávať, čo sa dá.

Každý maškarný bál raz skončí a všetky masky padnú – potom sa všetci neomylne oboznámia, s kým v tom ošiali tancovali.......

To, že niekto kráča Božím stvorením samostatne, neznamená, že je sám. Existuje veľa ľudí jemu rovnorodých, ktorí sa skôr či neskôr v jeho blízkosti objavia, aby neklesli ako otroci reťazami zviazaní so svojimi otrokármi do temnôt, ale stúpali ako slobodní a šťastní ľudia vedľa seba do Cieľa – vo Svetle Pravdy.

 

*******

SLOVO bolo, je a bude!

Naveky!

A ty, pozemský červík, nesnaž sa Ho vo svojej namyslenosti a spupnosti navonok ochraňovať! 

BOH tvoju ochranu nepotrebuje!

Pozri sa na seba a začni už konečne podľa Slova kráčať a žiť, lebo času máš málo .......!