Čo je to mlčanie? Je to stav človeka, kedy necíti potrebu navonok vyjadriť svoje vnútro okoliu. Samozrejme, nehovoríme tu o násilnom, vynútenom mlčaní.

Takže mlčať sa dá z rôznych dôvodov:

- zo strachu, kedy sa človek bojí čokoľvek povedať, aby niečo nepokazil (Čo potom, keď sa pomýlim?);

- z obavy, že by som napriek svojmu vlastnému presvedčeniu mohol vyvolať aj búrlivú reakciu iných. (Čo potom, keď si niekoho pohnevám, hoci moja niekedy aj ostrejšia reakcia by mohla pomôcť blížnemu?);

- z prekvapenia, kedy zostane človek zaskočený novou životnou situáciou a nechce si priznať, že sa pomýlil („Kto mlčí, ten svedčí.“);

- ak sa niekto radšej k danej téme nevyjadruje, lebo to, čo by rád povedal ostatným, ešte v ňom nedozrelo (Ak oberieme zo stromu nezrelé jablko, nebude nám vôbec k úžitku a ani jabloň z neho nevyrastie);

- ak človek uzná, že už viac nemá zmysel hovoriť k danej téme („Sviniam sa perly hádzať nemajú.“); Atď.

Čo sa týka prejavovania sa človeka navonok akoukoľvek formou, nie je bezvýznamné uvedomiť si, že: Menej je častokrát viac.

Ak teda niekto v snahe zviditeľniť sa podáva informácie akoby z bezodného pytla sypané - na pokračovanie, kde možno už aj uprostred toho obrovského balíka informácií sa začína strácať súvis, a čitateľ či poslucháč nevie, čo bolo na začiatku, tak po čase to každého prestane až tak zaujímať a potom nastane etapa, kedy aj dôležitá vec môže uniknúť.

Veľakrát sa následne „vyleje z vane špinavá voda aj s dieťaťom“.

K čomu teda nadmerné informácie, či plané reči potom sú? Svetlo predsa nič nedáva nazvyš!

Škoda, že mnohí, ktorí hovoria, že chcú podľa Slova žiť, sa podľa Slova neriadia. Naozaj, všetkého veľa škodí - najmä ak kvalitu sa niekto zúfalo pokúša nahrádzať kvantitou.

V tejto súvislosti mi často znie SLOVO Pánovo:

„Chraňte se proto lidí, kteří mnoho mluví; neboť s nimi kráčí rozklad! Vy však máte být tvořivými v tomto stvoření a ne žvanily!

Střezte své slovo! Nemluvte jen, abyste mluvili! Mluvte jen tam a tehdy, když je to nutné. V lidském slově má se odrážet odlesk slova Božího, jež jest životem a věčně jím bude.“

Vážme si preto tiež mlčanie druhých, nie je to žiadna chudoba, lebo veľakrát je týmto tichom povedané viac než „mlátením prázdnej slamy“...