Zatratenie alebo ŽIVOT

Ľudia už od nepamäti snívajú o večnosti, o večnom živote, o večnom blahu a v tomto tichom snení tušia podvedome jednu zákonitosť: existuje nielen večnosť a život v nej, ale existuje aj opak toho – večné zatratenie a definitívny zánik.

Vesmír, v ktorom žijeme, tu nebol vždy, a samozrejme, nebude tu ani v tejto forme naveky. Všetko je v neustálom pohybe, ktorý vyvoláva dosiaľ nám neznáma Sila, ktorá je však dôsledkom pôsobenia niečoho neznámeho, niečoho tajomného, niečoho veľmi vzdialeného a niečoho veľkého.

Každý chaos a neporiadok je prejavom čohosi nezdravého, nedobrého.
Všetko, čo má byť správne a dobré, musí mať však svoje zákonitosti.
Kto chce žiť bez zbytočných otrasov, prežiť v hocijakom priestore a byť tam úspešný, či už v súkromí, v škole, v práci, apod., je mu nevyhnutné oboznámiť sa s jasnými a jednoduchými pravidlami, ktoré tam platia a ktoré musel niekto vopred určiť, aby sa to celé nezosypalo, pretože jedine ich dôsledným dodržiavaním nastáva žiadaná harmónia.
Bez pravidiel nemôže život existovať, to by bola anarchia a chaos. Na rozdiel od ľudskej spoločnosti je v prírode všetko usporiadané a zorganizované dokonale tak, aby to bolo v rovnováhe.

Túto rovnováhu porušuje len človek! Ľudia si zbytočne kladú polená pod nohy a tvoria často také zákony, ktoré nie sú ani dobré, ani spravodlivé. A to je príčina mnohých omylov a nedorozumení, mnohých zakopnutí a pádov, či už jednotlivcov alebo aj celých národov.

Ak sa teda vrátime k prírode a jej pôsobeniu, ľahko zistíme a vycítime, že tam platia pevné pravidlá, ktorých plnenie však nikoho neunavuje, neotravuje, naopak, každého napĺňa radosťou, lebo v udržiavaní poriadku je záruka čistoty, lásky a spravodlivosti.
Zlo sa môže ukrývať len v tme, prítmí a v neporiadku, vo Svetle Pravdy sa však všetko ukáže také, aké naozaj aj je.

Natíska sa otázka: Odkiaľ sú vlastne tie pravidlá vesmíru, pravidlá prírody a kto je ich pôvodcom?
No predsa TEN, z ktorého Sily mohol tento časopriestor vôbec vzniknúť. Vesmír predsa nevznikol z ničoho! Svetlo ako vonkajší prejav tejto Sily muselo prísť zvonku, zhora, zo Zdroja.

A tento Prameň večného Života je ON – STVORITEĽ, BOH.

A keďže my, ľudia, patríme do tohto vesmíru a časopriestoru, nazvime to jednoducho že patríme do tohto stvorenia, tak tu tiež niekto na počiatku v pradávnej dobe stanovil pravidlá tohto stvorenia, inak povedané – prazákony stvorenia.
A takisto je úplne logické, že keby sme nechceli putovať stvorením v súlade s týmito prazákonmi, tak TEN, z ktorého Sily a vyžarovania toto stvorenie vzniklo, nás nebude prosiť, aby sme chceli poznať Jeho zákony, On nebude za nami chodiť a prosíkať nás, aby sme v Neho uverili, jednoducho Jeho zákony to vybavia za Neho aicky a dokonale tak, že vylúčia z tohto priestoru každého, kto chce inak než ON.
Kto bude teda odmietať plniť Jeho vôľu, ten tu jednoducho nebude. Bude vyhodený do tmy a zostanú tu len takí, ktorí budú vďační zato, že môžu v mieri užívať priestor im vyhradený.

A kam budú vyvrhnutí tí nevďačníci?
Určite nie do iného priestoru, kde by sa im darilo, a to bez toho, že by museli plniť svoje povinnosti a dodržiavať stanovené pravidlá. Určite nebude nimi prúdiť Sila Svetla, aby si mohli s tou Silou robiť, čo sa im zachce a mohli ju donekonečna používať aj na nečisté účely.

Neutrálna Sila je preto neutrálna, že ju človek môže použiť na dobré a aj na zlé. Ako sa dá elektrickým prúdom svietiť, tak sa ním dá aj zabiť. Záleží len na použití sily.
Rozhodnutie je na človeku, to mu zostáva navždy zachované. Lenže dôsledok sa už nedeje podľa ľudskej vôle, ale podľa dokonalej Vôle Stvoriteľa, z ktorého milosti môže človek žiť.

Ak sa niekto rozhodne použiť Silu Tvorcu na zlé, dlho to robiť nebude – skôr či neskôr bude od pôsobenia tejto Sily odtrhnutý, aby nemohol viac škodiť. Bez energie bude však len chradnúť a ak sa zavčasu nespamätá, môže ho to stáť celú existenciu – pôjde do zatratenia.

Čo sa skrýva za tým nepopulárnym a obávaným večným zatratením?
To nie je predsa nič iné, než dobrovoľné zrieknutie sa života podľa pravidiel, ktoré sme svojou prosbou o život ako nájomcovia na počiatku sľúbili dodržiavať Majiteľovi tohto stvorenia.

Každý človek bez výnimky má prirodzenú túžbu žiť večne, nikto nechce byť  odvrhnutý.

Ak sme sa tu teda ocitli, tak sme sem určite na začiatku chceli prísť a chceli sme tu žiť. Bez tejto túžby spoznávať okolie a uvedomovať si samého seba by to predsa nešlo.
Na počiatku sme sa rozhodli pre život. Ako budeme pokračovať?

Vyber si aj Ty, človeče! Ale dlho neváhaj, čas sa kráti ...