Bahno smrti.

Každý normálny človek sa bahnu radšej vyhýba, lebo mu hrozí, že ak doňho vojde, alebo sa nechá doňho vtiahnuť, nemusí sa už dostať von – bez cudzej pomoci.

Napriek tomu, že sa v blízkosti často nachádza ochotný záchranca, ľudia v bahne ho neraz pošlú preč ako rušiteľa ich domnelého a zradného pokoja. Ale aj tu raz príde neodvratne deň, kedy budú všetci v bahne „až po uši“, ale záchrana nepríde. Tí, ktorí človeka vlákali do bahna, sa budú v tom čase topiť už aj sami, takže pekné rečičky, že nič nehrozí, že stačí len pokojne driemať a nechať sa len tak v bahne unášať, sa premenia na príliš reálnu a živú hrôzu. Uspávajúci pokoj, ku ktorému boli všetci vyzývaní, bude nenávratne preč.

Poznanie pravdy príde neskoro pre tých, ktorí z pohodlnosti a z nedostatku prirodzenej ostražitosti uverili falošným a lákavým rečiam tých samozvancov, ktorí seba povyšovali, aby iných ponižovali. Neželaný záchranca nebude môcť pomôcť všetkým, takže mnohým topiacim zostane už len zúfalé a pomalé umieranie.

 

Je všeobecne známe, že ak sa v bahne nehýbeš, udržíš sa dlhšie na ňom, než ten, ktorý sa začne v ňom hýbať. Spoločným znakom ľudí ležiacich v bahne ale je, že všetci klesajú a potápajú sa – jeden rýchlejšie, druhý pomalšie.

Všetci spoločne nakoniec budú potrebovať pomoc. Odkiaľ môže prísť? Zvonka – zhora! V duševnom bahne – jedine zo Svetla – od Boha – Slovom Božím!

 

Život a slobodná vôľa človeka je darom od Boha a túto vôľu majú ľudia slobodne použiť, a tým dať svojmu Stvoriteľovi jasne najavo, či si zaslúžia v Jeho Ríši žiť, alebo nie. Slobodná vôľa každého človeka musí vždy rozhodovať, či pôjde tou alebo onou cestou, či sa nechá niekam vlákať a vohnať, alebo odmietne všetko falošné, odporujúce Božej Vôli a pôjde len cestou Pravdy! Každý má svoj osud plne vo vlastných rukách.

Tí, ktorí uverili falošným pastierom, že v pokojnom bahne je lepšie čakať na príchod Kráľovstva Božieho, ďalej tí, ktorí sa nechali do tohto bahna smrti vohnať len z obavy zo straty pozemského života, alebo tí, ktorí chceli mať pokoj od ľudí, ktorí ich varovali pred samozvanými vlkmi odetými v ovčích rúchach, neprejavili svoju slobodnú vôľu správne podľa Vôle Božej. Majú oči, a nevidia. Majú uši, a nepočujú. Ako chcú teda dôjsť do cieľa?

Tieto ovečky sa nesnažili spoznať cestu Stvorením sami, aby na nej prežívali pôsobenie Božích zákonov. Odmietajú tým Slovo Pánovo, odmietajú Pána.

 

Každé bahno smrti, účelovo vytvorené vypočítavými a zlými ľuďmi nato, aby mohli ovládať iných ľudí pri upevňovaní svojej pozemskej moci, odvádza človeka od Boha – od SLOVA – od plnenia Božej Vôle.

Tak ako z každého aj z tohto bahna smrti vychádzajú von výpary, ktoré omamujú aj tých, čo sa nachádzajú v jeho blízkosti. Ak si niekto nechá nahovoriť, že tieto smradľavé a škodlivé výpary bahna smrti sú mu prospešné a nebodaj snáď aj voňajú, zakopal v sebe pud sebazáchovy a je len otázkou času, kedy sa v tomto bahne utopí. Až sa začne dusiť a umierať, spozná konečne, že tí, ktorým doteraz veril, neznamenajú pre neho to záchranné lano, za ktoré sa sami vyhlasovali. Naopak budú sa škodoradostne smiať každému, kto im uveril, lebo nebudú aspoň sami, kto bude poslaný do zatratenia. Niektorí z nich sa už teraz smejú.

Je veľa druhov bahna smrti. Z každého z nich sa dá vyjsť na slobodu, avšak topiaci sa musí prosiac o pomoc snažiť dostať sa z toho sám, a predovšetkým zavčasu! Najprv teda musí všetko to, čo spôsobilo jeho súčasnú polohu v bahne, definitívne a navždy odmietnuť – čiže všetko a všetkých tých, ktorí toto bahno vytvorili. Až potom príde pomoc!

Bahno slepej viery, bahno neveriacich, bahno hriechov, bahno lži, bahno pretvárky, bahno previnení voči Duchu Svätému – každé z týchto je predsa len bahno, a preto neradno vstupovať do neho, alebo nebodaj do neho skákať.

Rozumný človek skáče niekam len vtedy, keď vie, že si týmto skokom neublíži.

 

Vplyvom svetla a následného tepla sa bahno vysúša, až nakoniec stvrdne, takže tí, ktorí boli v ňom ponorení viac, než je prípustné, nemôžu sa bez cudzej pomoci z neho vôbec dostať von. Navyše riskujú, že ani prichádzajúca pomoc, o ktorú budú v zúfalstve nakoniec nepochybne prosiť, nebude už pre nich možná, lebo prešla lehota, umožňujúca akúkoľvek záchranu realizovať. Pre mnohých tak bude neskoro. Uhasili v sebe život dobrovoľne.

 

Prví kresťania boli príkladom pre ľudí hlásiacich sa ku kresťanstvu v ďalších storočiach, ako aj pre dnešných kresťanov, lebo sa radšej dali zožrať vyhladovelým šelmám, než by mali zaprieť svoju vieru a presvedčenie založené na Slove od Ježiša – na Slove Božom!

Pravá kresťanská viera u týchto čistých ľudí bola tou skalou, o ktorej hovoril Ježiš - nie cirkev, ktorá vraždila v mene Božom tých, ktorí jej boli nepohodlní práve napĺňaním kresťanských hodnôt vo svojich životoch. Mnohí títo kresťania narúšali svojou čistotou bahno, ktoré prichystala cirkev pre svoje ovečky, do ktorého ich nasilu vohnala, aby im potom nasadila pásku na oči, čím prestali vidieť. Odvtedy stačila týmto „veriacim“ aj slepá viera!

Cirkev dlhé stáročia nútila ľudí pod vyhrážkou smrti dodržiavať cirkevné prikázania popri falošnej predstave údajného dodržiavania Božích prikázaní, ktoré tiež pokrivila, aby ľahšie mohli jednoduchí ľudia prijať názor, že práve ich cirkev bola Ježišom určená ako prostredník medzi človekom a Bohom, hoci Syn Boží vôbec nemienil založiť cirkev, ale upozorňoval všetkých ľudí vždy len na plnenie Vôle Toho, ktorý ho poslal na Zem.

Odmietaním Vôle Božej cirkev vytvorila cirkevné bahno smrti, nútila vystrašených ľudí proti ich slobodnej vôli, aby toto bahno slepej viery prijali a vchádzali do neho.

Mnohí vtedajší tzv. kacíri, ktorí boli umučení, alebo upálení, sa takisto v pravej kresťanskej viere nezľakli vyhrážok, ale radšej stratili pozemský život, než by mali stratiť svoj naozajstný, pravý život – večný duchovný! Nezapreli Ježiša a Jeho Slovo!

Tí, ktorí v kňazských talároch s menom Božím na perách vraždili, ukázali svoj otvorený postoj k Slovu Božiemu! Dokázali svojimi činmi jasne, ako vážne berú lásku k blížnemu a ako milujú svojich nepriateľov. Cirkevné bahno smrti - Bohu nepriateľské - sa stalo navyše aj jedovaté. Jedovatým zostalo až podnes, zmenila sa len jeho farba – vonkajšia forma.

Bahno slepej viery keď stvrdne, nepustí viac tých „veriacich“, ktorí sa v ňom ešte pred nedávnom pokojne bez pohybu váľali v domnení, že cirkev, ktorej verili viac než varovaniam od Boha, ich dovedie do Kráľovstva Božieho. To sú tí, ktorí budú po poslednom Súde klopať, ale Svetlo ich viac nevyslyší. Zhoria, udusia a utopia sa spoločne s tými, ktorí seba povyšovali na svätých a ktorí keď zbadali, že pre nich sú už brány Kráľovstva Božieho uzavreté, tak v zlobe nechceli, aby doň vošli iní.

Vymysleli si v smradľavom bahne svoje prikázania a obrady, ktorými svoje ovečky v bahne zviazali, stále viac a viac ich ponárali, čím ich odvádzali od prikázaní Božích.

Opar, ktorý vytvárajú umelo tí, čo o sebe tvrdia, že sú služobníkmi Božími (vo všetkých vierovyznaniach na Zemi), bráni kráčajúcemu vo výhľade, a tak nejeden hľadajúci bez poznania cesty ani nevie, ktorým smerom by mal kráčať. Nechal si dobrovoľne nasadiť pásku na oči, a teraz sa čuduje, prečo niektorí vidia to, čo on sám nevidí, hoci aj on to kedysi videl.

Slobodu by si chcel užívať každý, ale samostatne sa oslobodiť vlastným pričinením a skutkom, navždy zhodiť z očí cudziu pásku, zhodiť zo seba jarmo cudzích pokrivených názorov, je pre každého takéhoto duševného otroka tým najťažším krokom.

Ten, kto sa nechá uchlácholiť peknými rečičkami o ľahkom odpúšťaní hriechov, ako boli v minulosti odpustky, alebo ako sú dnes zaužívané spovede, ktoré sú v rozpore s Božími zákonmi, nikdy nedôjde ani pred brány Kráľovstva Božieho.

Ježiš povedal, že On, čiže Slovo Božie, je Cesta, Pravda a Život.

Pastier, ktorý nekráča cestou do výšin, zámerne zahaľuje túto cestu aj svojim ovečkám, aby ani oni nedošli do cieľa. Cestu Stvorením musí každý pútnik preputovať sám. Jedine na slobode spozná Pravdu Božiu a pochopí, že iba Boh, ktorý sám je Životom, môže večný život dávať! Nikto druhý! Až potom nebude tento pravý veriaci potrebovať na svojej ceste k Bohu žiadnych samozvaných falošných sprievodcov a sprostredkovateľov!

 

Boh je Svetlo, a preto je Mu akékoľvek bahno cudzie. Ale každé bahno bude Svetlom jedného dňa vysušené – zlikvidované, a s ním odprataní všetci, ktorí sa v ňom len tak povaľovali, dobrovoľne alebo nedobrovoľne. Mali dosť času sa z neho oslobodiť. Pomocí zo Svetla bolo neúrekom. Ľudia pred Pravdou zatvárajú svoje oči a uši, a taká bude aj odmena!

Svetlo pomáha len tým, ktorí sú ochotní samostatne stúpať k Nemu, čiže tým, ktorí sa duchovne hýbu, tým, ktorí poznajú Jeho Vôľu, Jeho prazákony stvorenia a žijú podľa nich!

Tí, ktorí sa chcú nechať hore vyniesť prostredníctvom ľudských prikázaní a doporučení, ktoré dopĺňajú dokonalé Božie prikázania, dostanú sa tam, kam bude musieť prejsť všetko neživé, prízemné a k zemi pripútané – všetko mŕtve – do rozkladu a večného zatratenia.

 

Pred súdnym stolom Kráľa kráľov – pred Sudcom v Poslednom Súde – nebude stáť žiadny štát, národ, kolektív, spoločenstvo, sekta, náboženská obec, či cirkev, ale súdený bude každý jednotlivec zvlášť. Nikto sa ho tu nebude pýtať, či dodržiaval prikázania ľudí a svojich cirkví, ale či žil podľa doporučení od Boha a podľa Jeho zákonov!

Od Otca sa mu dostane len to, ako napĺňal Vôľu Božiu vo svojom živote.

 

Nakoniec sa na každom človeku naplní Slovo Božie:

„Kto teraz nechce poznať moje SLOVO kvôli niečomu inému,

toho nebudem JA poznať v hodine jeho núdze!“